Pražská zoo už nedostane z Číny sľúbenú pandu veľkú. Taký je jeden z dôsledkov rozpadu vzťahov medzi Prahou a Pekingom. Príkladov, keď politika identity, ale aj nacionalistické sentimenty čínskej moci ničia bežné apolitické partnerské vzťahy medzi svetovými metropolami, je však viac.

V podstate celý svet zasiahol koronavírus Covid-19. Pravdepodobne sa to začalo v Číne a postupne sa lokálna epidémia zmenila na celoštátnu, potom medzištátnu až nakoniec na pandémiu, čiže zachvátila prakticky celý svet.

Až do dnešných dní to bola skutočne posledná veľká karanténa v Európe. Po jej skončení len málokto mohol tušiť, že o 48 rokov neskôr, takmer na deň presne, bude užitočné si na ňu opäť spomenúť. A možno sa z nej aj poučiť.

Siahnuť až na dno svojich síl a tým dobyť vrchol, to je veľká méta. Nie je to cesta pre každého. Únava, frustrácia a nekomfort prezradia svetu, akí skutočne ste. Najhoršie je, že pravdu o sebe sa dozvie aj ten človek.

Pravidelné detské divadielko z .klubu pod lampou aj v tomto špeciálnom režime.

Ticho, uzavretie v bytoch a domoch, odlúčenie od blízkych a priateľov a mnohí aj strach a samotu. To je realita terajších dní. Ako s tým ideme žiť? Aj o tom je nový .týždeň. Odporúčam najmä rozhovory s biológom a kňazom Markom Orkom Váchom a psychiatrom Jozefom Haštom.

Potlesk sa ozýval na celom Slovensku. Tento, ktorý počujete, znel na Račianskom mýte.

Vzhľadom na nečakanú situáciu spojenú s koronavírusom sme museli na niekoľko týždňov zavrieť .klub pod lampou. A to je pre nás ohrozením.

Kňaz Leonard Pawlak pôsobil ako vojenský duchovný a misionár dvanásť rokov počas vojnového konfliktu v Angole, kde prekonal niekoľko epidémií. Niektoré s trvalými následkami. Po výbuchu míny pri čistení cesty bol vážne zranený.

Ako nestratiť nádej, zachovať si nadhľad a možno aj trocha humoru v čase pandémie COVID-19? Psychologička prezradila, ako nepodľahnúť úzkosti, stresu a bezmocnosti. Dozviete sa aj, ako správne komunikovať so zdravými aj chorými a zvládnuť domácu nudu.