Aj seriózny mienkotvorný časopis musí občas písať o tých najdôležitejších veciach. Nemyslím tým politiku.

Odkedy je vo funkcii, skorumpovaní českí politici nemôžu pokojne spávať. Jej podriadení prestali piť, začali chodiť viac do terénu a otvárať jednu veľkú kauzu za druhou. Najviac ju preslávilo zadržanie Davida Ratha, no ide tvrdo po krku aj mafii a bielym golierom. Vrchná štátna zástupkyňa v Prahe Lenka Bradáčová.

Dva týždne v Reykjavíku. Iceland Airwaves. Hudba. Vietor. Ľudia. Polárna žiara. Hamburgre. Island.

V Česku majú zaujímavý prípad. Bývalý novinár, teraz politik Radek John ohlásil návrat k žurnalistike, opäť vraj bude naháňať mafiánov či úplatných politikov. Zároveň však ostáva v parlamente.

Existuje niekto, pre koho nebola Amerika symbolom? Nejde len o komerciu, rifle či kolu. Ide o viac, Amerika bola totiž založená na idei a tak ju aj svet vníma.

Cestovateľský sprievodca Lonely Planet zaradil Slovensko medzi desať najzaujímavejších destinácií sveta, ktoré sa oplatí (v roku 2013) navštíviť. Krajina medzi Dunajom, Zemplínskou šíravou, Tatrami a Domicou skončila na piatom mieste – medzi Ekvádorom a Šalamúnovými ostrovmi.

Nechcem piccolo ani malé či veľké presso, chcem len správne urobené espresso. České hnutie za reinštalácia kávovej kultúry ovládlo internet, azda raz ovládne aj pohostinské zariadenia u nás.

Môj facebookový “friend” si dnes zavesil status: Vyhrali sme! Pod neho priložil správu zo sme.sk, že Vladimír Repčík odstúpil z postu riaditeľa Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA). Napriek tomu, že som v posledných mesiacoch často krútil hlavou nad tým, čo tento chlapík so „SZMáckym kukučom“ vyvádza, nemám pocit, že by mi nejak extra odľahlo.

Priznám sa, že keď v poslednej dobe naše pravicové strany ohlásia, že hľadajú spoločného kandidáta na nejaký post, začínam sa obávať o výsledok. Tentoraz však v súvislosti s Ústavom pamäti národa milo prekvapili.

Vladimír Mečiar sa mýlil takmer vo všetkom, čo kedy povedal. Ale minimálne dvakrát v živote bol prorokom: keď raz o Ivanovi Gašparovičovi vyhlásil, že „jeho danosti mu neumožňujú vykonávať funkciu prezidenta dôstojne“. S odstupom asi 15 rokov sa taktiež plne potvrdila jeho slávna téza, že Ústavný súd je „chorý prvok na scéne“.