potom sa našla: v koši, s dokladmi, bez peňazí. Zostal z toho dosť čudný pocit, lebo to znamená, že v priebehu pomerne krátkeho časového úseku sa v hľadisku štadióna musel nájsť ktosi, kto peňaženku uvidel, zdvihol, vybrakoval a hodil do koša – úplne podľa spôsobov vreckárov. Ibaže na štadióne sa za ten čas nevyskytoval nijaký viditeľný „asociál“.
Je to kruté, ale prakticky tam boli iba ľudia, čo sa poznajú minimálne z videnia a zdravenia. Je teda ťažké myslieť na nejakého anonymného páchateľa, ktorý je úplne iný ako „my“, ktorý medzi „nás“ nepatrí. Ale ešte ťažšie je priznať si, že aj medzi „nami normálnymi“ je človek dosť nepoctivý na to, aby si privlastnil cudzie peniaze.
Okradnutý bude odteraz na mnohých ľudí, ktorých na štadióne stretáva a zdraví, pozerať s mimovoľným podozrením. Fakt čudný pocit to je a ešte dlho ma neopustí.
„Vrchnosť je prehnitá preto, lebo vzišla zdola, je súčasťou a odrazom prevládajúcej mienky a nálady v spoločnosti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.