Keby sa ma niekto pred týždňom spýtal na pána Draxlera, tak by som mu asi nevedel prísť na meno. Situácia sa však zmenila.

Svet si pripomína Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Máločo je dôležitejšie než naša historická pamäť. Trochu však zabolí, keď taký významný deň sprevádza i neprávosť.

Schengen je pred kolapsom. S kolegom Tomášom Prištiakom sme boli na hraniciach Slovinska. Pod jeho dobrou videoreportážou o migrantoch bol iba jeden komentár. Citujem: „debil Bán".

Do Alizé nechodím. Vlastne, bol som tam iba raz, keď sme v tomto podniku pred rokmi mali vianočný večierok.

Markíza odvysielala takú divnú, poloinvestigatívnu reportáž. Hádajte o čom?

Popod našu redakciu okolo obeda prešiel sprievod protestujúcich učiteľov. Smerovali k parlamentu. Polícia odhaduje, že ich bolo 1 500, no pre oko laika vyzeral ten dav mohutnejšie.

Generálna konferencia UNESCO ešte v novembri vyhlásila rok 2016 za Aristotelov rok. Reagovala tým na 2400 rokov od narodenia veľkého filozofa zo Stageiry. A to mi čosi pripomenulo.

Koľko viet treba prečítať z knihy Kauza Cervanová I. od Petra Tótha a Juraja Klimenta, aby ste si urobili obraz o mentálnom svete autorov? Stačí pol vety.

Rád vysvetlím, prečo Roberta Fica opakovane pozývam na diskusiu. Jazyk, akým o niečom (dnes utečenci, moslimovia) hovoríme, je kľúčový. V prípade premiéra je to dokonca určujúce.

Fakt by som teraz nechcel ochorieť tak, aby som musel ísť ležať do nemocnice. Teda, nechcelo by sa mi tam ani pred tým.