vo svojej Politike Aristoteles napísal, že „celý život sa delí na prácu a voľný čas, na vojnu a mier a z činností sú jedny nevyhnutné a užitočné, zatiaľ čo druhé sú krásne“. Na tomto tvrdení nie je samo osebe ešte nič zvláštne. Sú to tradičné komplementárne dvojice. Pracovný nápor vyvažuje voľný čas, ktorý Gréci nazývali scholé (áno, odtiaľ pochádza výraz „škola“; scholé nebol nijaký „day off“ či víkendový reset).
Takže pracovný výkon strieda a zároveň dopĺňa štúdium, ktoré prináša potešenie, hoci nie okamžitý profit. Naše každodenné zápasy majú zmysel len vtedy, keď ich dopĺňa teoretická (ignoranti by povedali „jalová“) reflexia toho, ako a prečo vlastne robíme to, čo robíme. A aktivity, ktorým sa venujeme, sa delia na „to, čo treba“ a na „to, čo nás teší“.
„Vládnuť slobodným je krajšie než vládnuť otrokom.“
No a?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.