Prvým a zásadným dôvodom, pre ktorý si môžeme po sto dňoch Trumpovho prezidentovania vydýchnuť, je ten, že sme sa pred voľbami príliš báli. No možno je lepšie báť sa, ako sa potom strašne zľaknúť.

Francúzi majú povesť ľavičiarov, ale po prvom kole prezidentských volieb sa tamojšia ľavica plazí a pravica oslavuje. Vyzerá to, že sa stalo niečo prevratné.

Toto je list predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi, ktorý som neodoslal poštou po tom, čo vydal príkaz na totálnu kontrolu všetkého, čo do parlamentu pošta doručí.

Už nám z tých vzrušujúcich volieb v poslednom období trošku stúpa tlak. Je fajn, že výsledok v tých francúzskych prezidentských vyzerá potešiteľne a skôr z kategórie tých nudnejších.

Matoviča naozaj nemusím. Mám na to kopu dobrých dôvodov. Aj osobných. Kto mi je však z celej duše odporný, pri čom mene sa mi dvíha žalúdok, je minister vnútra.

Keď vyprší ultimátum z Námestia SNP, dozvieme sa, že ani jedinú z troch požiadaviek, ktoré na Úrad vlády doručili organizátori protikorupčného pochodu, Robert Fico nesplní

Progresivisti okolo Štefunka (zatiaľ bez strany) a skupinka okolo Beblavého a Mihála (zatiaľ bez názvu a loga) vraj hľadajú lídra. Jeden by tu bol.

Už počas prípravy „demonštrácie nespokojnosti“ veľkej časti mladých ľudí (a nielen ich) sa z reakcií polície dalo vycítiť, že moc sa rozhodla pre dobrú stratégiu.

Mladí ľudia zaplnili Námestie SNP v Bratislave, a nebol to koncert ani tancovačka, ale dobre zorganizovaný pochod proti korupcii. To je prvá vynikajúca správa.

Ak sa naplnia plány premiérky Mayovej, tak pôjdu Briti (úradníci, čítajte: občania Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska) hlasovať v predčasných voľbách. Dobrý ťah, zdalo by sa. Ale môže dopadnúť aj zle.