Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.okrem iného: Sto rokov volebného práva žien, jedno ponaučenie

.marína Gálisová .názory

V týchto dňoch uplynie sto rokov, odkedy ženy na území bývalej Československej republiky získali právo voliť a byť volené. Nešlo to len tak, žien ako voličiek sa mnohí v krajine obávali.

Marína Gálisová

ženy ako voličky predstavovali veľký počet hlasov, teda veľký vplyv. Čím prispejú, ako zmenia spoločnosť, seba, kam vychýlia smerovanie vývoja, boli hlavné otázky. A obavy. Argumentovalo sa, že volebné právo žien je niečo ako sociálny experiment s neodhadnuteľným rizikom. Že toľké riziko za to nestojí, lebo svet je tak či onak rozkolísaný a ktovie, aký impulz mu dodá masa voličiek, čerstvo pustených urnám.

Bol to svet tesne po veľkej vojne, ktorá nenechala zo starého geopolitického usporiadania kameň na kameni a surovo zasiahla aj do života jednotlivcov a ich rodín. Zároveň to však bol svet, kde existovalo vedomie, minimálne u časti elít, že ďalšie zmeny smerom k zrovnoprávňovaniu žien sú jednoducho neodvratné a treba ich vykonať (alebo im prinajmenšom „čeliť“).

A vojna spôsobila ešte čosi: ženy bez mužov, ktorí narukovali, museli odrazu vykonávať práce a niesť zodpovednosti, ktoré boli dovtedy mužom vyhradené. Spoločnosť si teda voľky-nevoľky zvykla na ich prítomnosť vo verejnom priestore. To, aké to bolo občas ťažké, aké individuálne príbehy hrdiniek vznikali, čítame v slovenskej literatúre. 

Napríklad autobiografická kniha Mladosť od Margity Figuli bola síce určená mládeži, ale ak si ju prečítame znovu po rokoch dospelými očami, lepšie porozumieme, ako ženy bez mužov robili doma, na roli, pri gazdovstvách, doslova všetko. Ako sa pasovali s fyzicky ťažkými prácami, ale aj so svojvôľou úradov alebo šikanovaním zo strany arogantných špekulantov, vojnových zbohatlíkov. Ako to všetko vykonávali s veľkou pokorou, ale aj veľkou dôstojnosťou. 

Neraz boli frustrované, dobité okolnosťami, choré, odkázané na pomoc susediek či príbuzných. A občas sa pristihli pri myšlienke, že toto či ono už nepôjde zvládnuť – a že takýto život za to ani nestojí. Ale väčšina z nich to napokon dobojovala na domácom fronte až do ukončenia veľkej vojny – a niektoré sa dočkali svojich mužov, synov, milých. 

Keď teda po veľkej vojne naplno prišla na pretras myšlienka, že ženy by mali dostať volebné právo, spoločnosť už mala odkiaľ čerpať isté vedomie, hoci nie vždy vyslovené, že schopnosti žien, ich rozhodovanie, úsudok, sú na jednej úrovni so schopnosťami mužov.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite