Máme z pekla šťastie, že sa zatiaľ na nás nerúti celá Amazonka infikovaných mužov, žien a detí. Nikto však nevie s určitosťou povedať prečo.

Netrpezlivo budem čakať na dnešný podvečer. Vláda rozhodne o tom, ako budú vyzerať naše najbližšie dni.

Premiér Matovič je skoro stále na televíznej obrazovke, okrem toho trávi asi dosť veľa času v kukurici. A z kukurice nie je dobrý výhľad na okolitý svet.

To som fakt zvedavý, koľko ľudí zláka pekné počasie, aby si vyšli do prírody nadýchať sa vírusov.

25. augusta 1968, teda štyri dni po tom, ako vtrhli vojská Varšavskej zmluvy (v podstate to boli vojská Sovietskeho zväzu) do Československa, prišlo proti tomuto aktu násilia protestovať na Červené námestia v Moskve osem statočných ľudí.

Dnes to bude pestré. Zájdeme do Nemecka, porozprávame sa s našou fanynkou, trošku sa povenujeme premiérovi, ale hlavne budeme mať dobrú náladu. Lebo všetko sa aj bez blackoutu na dobré obráti.

Buď je preťažený, alebo chce byť za zaujímavého. Týždeň po tom, ako sa stal predsedom vlády, už dvaja ministri, Remišová a Sulík, s jeho rečami o „blackoute“ nesúhlasia. Igor Matovič sa dopúšťa chýb, na ktoré môže časom doplatiť.

Z mnohých strán počuť, že našou jedinou vakcínou je disciplína. Nedá sa spochybniť, že aj ona má svoje výhody. Ale disciplinovane možno vpochodovať aj do sebazničenia.

Existujú tri zlé scenáre, ako postupovať proti koronavírusu. Ak chce premiér diskutovať, musí najskôr povedať, čo obnáša tretí scenár.

Bezpečnostná situácia si vyžaduje, aby sa Robert Fico konečne po 14 rokoch naučil chodiť po hrádzi pri Dunaji, sám si otvárať dvere na aute a keď treba pohnúť kostrou, ísť aj osobne presťahovať štátnu radkyňu Máriu Troškovú.