občas v dejinách nastávajú okamihy, keď sa mierotvorcami môžu stať aj diktátori, polodiktátori alebo nediktátorski založené hlavy totalitných režimov, usilujúce sa o pozitívne zmeny. Michail Gorbačov nebol svojím nastavením diktátor a mal v zásade reformné úmysly, i keď razanciu, s akou sa jeho reformy rozbehli smerom k slobode, zrejme ani sám neodhadol. Každopádne sa stal tým, od ktorého komunistickí jakešovskí papaláši z Československa nemohli očakávať, že vydá pokyn stále v ČSSR zotrvávajúcim cudzím vojskám, nech podoprú ich padajúci trón. 

Zapísalo sa mu to do zoznamu zásluh, ktorý, žiaľ, neskôr trochu skrátili jeho podivné politické postoje a veľkoruské reči.Pri pohľade na Bielorusko a manévre tamojšieho tyrana Lukašenka je jasné, že nastáva okamih, keď sa na scéne môže objaviť nepravdepodobný a určite nie dobrovoľný „mierotvorca“. Putin.Lukašenko je totiž očividne v koncoch nie iba s nádejami, ale aj s úsudkom, keď žiada o vojenskú pomoc, hoci veľká väčšina jeho národa ho jednoducho nechce.