Rok 1989 sa začal Palachovým týždňom v Prahe. V nedeľu, 16. januára sme si na Václaváku spolu s asi tisíckou ľudí pripomenuli smrť Jana Palacha, no len čo sme tam prišli, začali nás stadiaľ vyháňať policajti, milicionári (pamätáte sa ešte na nich? ktovie kde zmizli?) a eštébáci v civile. Unikli sme bez zranenia, kamaráta Silvestra (bubeníka kapely Krásné nové stroje), ako aj mnohých ďalších však chytili, zbili a zaviezli autobusom niekoľko kilometrov za Prahu. Domov sa vrátil neskoro v noci.
Bol to silný zážitok, v Rusku zúrila glasnosť a perestrojka, v Poľsku a v Maďarsku už bolo takmer slobodno. Nám sa však zdalo, že tu doma sa konca komunizmu nedožijeme. Demonštrovali sme ani nie tak preto, aby sme ho zvrhli (to sme považovali za krásny, no naivný sen), ale preto, aby sme nestratili aspoň posledný kúsok vlastnej hrdosti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.