Len nedávno nás nemecká kinematografia obdarila úžasným filmom Toni Erdmann, a už tu máme ďalší pozoruhodný kúsok – 24 týždňov režisérky Anny Zohra Berrached. Na plagáte má napísané, že je to film o práve na rozhodnutie sa a o práve na bolesť. A veruže je.

Keď som už-už začala lámať palicu nad nemeckou chladnou náturou, začala nám jedna staršia suseda z ničoho nič donášať ovocie a zeleninu. Vraj, keď máme tri deti... 

Je krásne zimné doobedie. Čerstvý otec s batoľaťom v kočíku sa prechádza po cintoríne, pardon, teraz už mestskom parku, a čo nevidí. Dôchodcovia, čo sa tu v júni vrhali na kvitnúce lipy, teraz pomaly visia z nejakého kra s malými oranžovými plodmi. Zbierajú rakytník.

O národe Karenov, ktorého príslušníci žijú najmä v Barme a Thajsku, sa v Európe príliš nevedelo. Až kým sa kdesi v Nórsku neobjavilo dievča s fascinujúcim životným príbehom.

Básnik a evanjelický farár Jakub Trojan žije vo svojich takmer deväťdesiatich rokoch aktívnym životom, učí na vysokej škole a píše básne. Neberie takmer žiadne lieky, každé ráno cvičí a cíti sa fajn. Bol to on, kto pochovával študenta Jana Palacha.

Šikanovanie na pracovisku je tichá realita, s ktorou sa stretáva čoraz viac ľudí. Jedni sú jeho strojcami, iní obeťami. Je tu aj mlčiaca väčšina, ktorá vytvára priestor pre aktivitu mobberov a bosserov. A všetkých ich spája jedno: strach.

Ján Langoš získal in memoriam ocenenie Radu Ľudovíta Štúra I. triedy od prezidenta Andreja Kisku. V knihe Ján Langoš: Strážca pamäti zozbieral Alexander Balogh výpovede tých, ktorí ho osobne poznali. Z knihy vyberáme niekoľko úryvkov.

Formálne je stále podriadeným Roberta Kaliňáka a reprezentantom vlády, ktorú si veľa jeho rovesníkov neželalo. Tvrdí však, že by svoj krok bez váhania zopakoval znova. Nový podpredseda Mostu Ábel Ravasz.

Kanadský premiér mal dlho reputáciu pána dokonalého. Zo súčasných lídrov najviac pripomínal ideál liberálnej ľavice: sympatického politika s progresívnou agendou. Po smrti Fidela Castra si to pokazil. Chválil ho neuveriteľným spôsobom.

Ani v roku 2017 nebude mať Slovenská republika vyrovnaný rozpočet. A to aj napriek prajnému vonkajšiemu prostrediu, vďaka ktorému sa štátna pokladnica plní prakticky sama. V zlých časoch sa nám to môže vypomstiť.