Moskva sa pripravuje na monumentálne oslavy 70. výročia konca druhej svetovej vojny. „Veľká vlastenecká”, ba dokonca až „svätá” vojna má v súčasnom Rusku takmer mýtické rozmery. Ruský prominentný historik Andrej Zubov je však pri jej hodnotení opatrnejší.

Spoločne s Františkom Mikloškom som zrejme jeden z mála Slovákov, ktorých Azerbajdžan zaradil na zoznam nežiadúcich osôb. Dôvod? Išli sme vlani do Náhorného Karabachu z Arménska, nie z Azerbajdžanu. Teda jediným možným spôsobom a pritom ilegálne.

Dokumentárny film z delty Dunaja v Rumunsku. Veľkú reportáž Andreja Bána a Martina Hanusa o tejto rieke a o ľuďoch, ktorí žijú v jej okolí, nájdete v najnovšom .týždni.

Volám sa Andrej Bán a som vnuk akademického sochára Pavla Bána, autora sochy Stalina, ktorú včera vystavili pred SNG ako hlavnú „atrakciu“ výstavy Prerušená pieseň / Umenie socialistického realizmu 1948 – 1956.

Je evidentné, že Igor Matovič toho vie o polygrafe (PDD) – teda zariadení ľudovo nazývanom detektor lži – menej, než by polygraf v rukách odborníka dokázal zistiť o ňom.

Kedysi to bol Lándok. Alebo land-eck. Vo voľnom preklade kút zeme. Nech už je pôvod a zmysel názvu tejto legendárnej obce pod Vysokými Tatrami hocijaký, jedno je nesporné. Je to štát v štáte.

Abbottabád. Mesto, cez ktoré som na jar 2006 po zemetrasení v Kašmíre a Severozápadnej pohraničnej provincii (NWFP) často jazdil s mojim pakistanským priateľom Kamranom. V tom čase sa tam už ukrýval bin Ládín.


S radosťou oznamujeme, že zo svetovej fotožurnalistickej súťaže The Best of Photojournalism si .týždeň aj tento rok odniesol ocenenia za obrazové editovanie časopisu.

Keď sme sa s kolegom Andrejom Návojským z Človeka v ohrození pred pár dňami vracali z Afganistanu, všimli sme si pri (neexistujúcej) hranici s Rakúskom v Bergu zabudnutý bilbord – Svetová výstava psov na Slovensku. „Vraciame sa do krajiny, kde sa psy majú lepšie ako ľudia tam,“ vyhrklo z nás spontánne.

Málokedy mi pripadá názov tejto rubriky taký príznačný. V krajine, ktorá je kvôli nekončiacej vojne a druhému kolu prezidentských volieb (bude 7.11.) stredobodom svetových správ treba žiť – alebo pobyt v nej treba prežiť. Týchto pár riadkov píšem na izbe guesthousu Zarafshan v meste Mazár e Šaríf v Severnej provincii. Slúžia ako „predkrm“ reportáží, ktoré, verím, o pár dní v zdraví prinesiem domov.