Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Prečo Pakistan

.andrej Bán .názory

Abbottabád. Mesto, cez ktoré som na jar 2006 po zemetrasení v Kašmíre a Severozápadnej pohraničnej provincii (NWFP) často jazdil s mojim pakistanským priateľom Kamranom. V tom čase sa tam už ukrýval bin Ládín.

Andrej Bán





Pravdupovediac, to pomerne moderné menšie mesto mi ničím nepripadalo zvláštne. Prach, muži v šalváre kamíz (tradičný „pyžamovitý odev“), ženy bez burky, predavači cukrovej trstiny a nápojov. A čistá autobusová stanica, kde sme obvykle presadali z dodávky do klimatizovaného autobusu so stewardkou, ktorá vám servíruje počas jazdy nápoje a sušienky. Pred odchodom vždy prišiel chlapík v uniforme, ktorý skontroloval, či sú v autobuse výbušniny. Len tak, ledabolo, samozrejme. Základňu sme s Kamranom mali v maličkom hoteli v asi 25 kilometrov vzdialenom meste Mansehra. Tam sme aj spoločne s českým cestovateľom Mirekom, ktorý nám pomáhal, denne zo skladu nakladali a vozili za Človeka v ohrození džípmi do odľahlých oblastí, hôr a údolí, kam nechodia veľké humanitárne organizácie, pomoc pre ľudí po zemetrasení: deky, prikrývky, stany, šatstvo, no najmä potraviny.

Samozrejme, nijakého povedomého muža s bradou a mandľovými očami som si v Abbottabáde nevšimol. A už vôbec nikto z miestnych nám s Kamranom nespomínal, že v podozrivo veľkom oplotenom dome chovajú sliepky a rozdávajú deťom králiky.
 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite