.aj tento príbeh som povedal včera večer na otvorení festivalu Jeden svet v bratislavskom Charlie´s. Medzi paradoxy tohto jedného (prepojeného) sveta som zaradil aj moju diskusiu so staršinami, členmi šúry v zapadnutej severoafgánskej dedinke Bibi Chadeja, kde Švédi vybudovali krásnu dievčenskú školu. „Ako komunikujete s okolím?“ opýtal som sa tých chlapíkov v istej chvíli, pričom jeden z nich vytiahol spod šiat tri mobily. „To aby som bol vždy na signále, máme v krajine šesť mobilných operátorov,“ vysvetlil. Všetci sme sa z chuti zasmiali. Na moju zvedavú otázku, ako komunikovali so svetom pred érou mobilov členovia šúry povedali, že kedysi mali kuriéra – za päťsto afgani (v prepočte desať dolárov) išiel so správou do Iránu alebo do Pakistanu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.