Ozveny vyšinutých reakcií na vymenovanie poradcu čerstvého českého premiéra Petra Nečasa sa doniesli už aj na Slovensko. Protijochovská vzbura je na jednej strane úsmevná. Ale svojou agresívnou lživosťou je aj nebezpečná.

Fakt, že štyria naozaj obyčajní ľudia vyvolali minulý týždeň pocit hroziacej vládnej apokalypsy, bol sám osebe na smiech. Po dnešnej tlačovke Igora Matoviča s Richardom Sulíkom sa nedá ani smiať – tu už bránica nevládze.

"Saša, gde tvajé ďengy? Ja ďengy prapil v báru..."

Minulý týždeň sa na internete rozpútala vášnivá diskusia. Spisovateľ Michal Hvorecký vo svojom článku Čo spája Hlina napadol podnikateľa a aktivistu Alojza Hlinu. Ten mu zase pohrozil súdom. Hvorecký sa ospravedlnil. Do sporu sa vložil aj politik Ondrej Dostál, ktorý sa postavil na Hlinovu stranu. Ako sa na to dnes pozerá Michal Hvorecký?

Ako môže vyzerať kariéra človeka, ktorý stratí aj posledné zvyšky sebaúcty? Príkladov by sme u nás našli mnoho. Jeden z nich sa k nám teraz prihovára ako megafón STV.

Novinky z (hudobného) Reykjavíku.

Po nečakanom úspechu textu o Táni si dovolím predstaviť svojho najnovšieho kolegu Petra Bálika.

Mal by som vlastne cítiť satisfakciu. Naďalej ma však mrzí, že mnohí ľudia na Slovensku sú – v úsilí konať dobro a pomáhať trpiacim v Afrike alebo kdekoľvek vo svete – takí naivní. A hlúpi, s prepáčením.

Mesto strážia dva kopce. Jeden ako trón, druhý ako stolček. Na tróne sedí bazilika a na stolčeku, menšom a nenápadnejšom, Kaplnka svätého Tomáša s kalváriou. Do veľkej dunajskej záplavy v roku 1838 sa dolu medzi nimi rozprestieralo teplovodné jazierko Hévíz, v ktorom sa našli sošky rímskych bôžikov – ďakovné obety za uzdravenie.

Ak by sa zaujímavosť dala merať mediálnym ohlasom, to najzaujímavejšie, čo sa v našich kinách deje, je pasovačka štvrtého Mad Maxa s druhými Avengermi. Skvelé filmy, nič proti nim, ale tepna, na ktorej treba merať pulz doby, vedie inokade.