Je zaujímavé, čo deravá sieť pamäte zachytí v hlave a čo z nej, naopak, vypustí.
Tak napríklad august 1968. Mal som vtedy štyri roky a práve dianie okolo príchodu Rusov tvorí moje najstaršie vedomé spomienky v živote.
Spomínam si na strach a na to, ako rodičia a moja staršia sestra pozorne počúvali rádio. Dokonca sa mi zdá, že si pamätám aj vzrušený hlas pražského rozhlasového reportéra.
Spomínam si na stíhačky, ktoré leteli nízko nad Banskou Bystricou a zrejme pristávali na Sliači.
Spomínam si na tú rusko-českú pieseň, citovanú v perexe, teda len presne na ten zmienený úryvok. Myslím, že ju spievala moja sestra (v tom čase gymnazistka) a jej kamarátky pred našim domom. A tiež si spomínam, ako sa mama preľakla, keď som si ju - o pár týždňov neskôr - začal pospevovať v autobuse.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.