Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dva kopce

.jela Krajčovič .časopis .lifestyle

Mesto strážia dva kopce. Jeden ako trón, druhý ako stolček. Na tróne sedí bazilika a na stolčeku, menšom a nenápadnejšom, Kaplnka svätého Tomáša s kalváriou. Do veľkej dunajskej záplavy v roku 1838 sa dolu medzi nimi rozprestieralo teplovodné jazierko Hévíz, v ktorom sa našli sošky rímskych bôžikov – ďakovné obety za uzdravenie.

Málokto by čakal, že belostná Kaplnka  svätého Tomáša nesie v skutočnosti meno Thomasa Becketa. Akou súhrou okolností sa v srdci Európy ocitne meno anglického martýra? Budúci ostrihomský biskup Lukács Bánfi študoval v polovici 12. storočia v Paríži a tam sa s Becketom spriatelil. Keď Becketa, vtedy už arcibiskupa, zavraždili v Canterburskej katedrále, Bánfi podal návrh, aby kaplnku zasvätili jemu – a tak tu horia sviečky anglickému orodovníkovi.
Druhý vrch nad mestom je ten jangový, oslnivý, noblesný. Zo západnej strany ho prestavali, vznikol legendárny Tunel aj Primás pince, gastromiesto s vínnou pivnicou. Väčšinou sa to tu hmýri cudzincami, ktorí ani netušia, ako sa na kopci striedali kostoly. Z dnešného pohľadu by človek povedal, že ako na bežiacom páse.
Prvý kostol, čo tam trónil, patril vojvodovi Gézovi a šikovne ho pristavili k rímskej kúrii.
Druhý dal ako obraz svojej moci postaviť zakladateľ štátu Štefan. Krásny kostol, čiže szép templom, mal majestátne rozmery a interiér vykladaný ružovým mramorom z kameňolomu v Sütő, ktorý sem zrejme vozili loďami po Dunaji. O pár rokov prišiel zásah Božej spravodlivosti v podobe blesku, ktorý kostol dosť zdevastoval. Hoci sa Béla III. usilovne pustil do renovácie, miesto znovu pritiahlo blesk a kostol dostal ranu, z akej sa už nespamätal. Nechali ho schátrať. Až potom prišla bazilika, ku ktorej dodnes dvíhame zrak.  Z Krásneho kostola do jej budovy zakomponovali aspoň bočnú kaplnku, a bol to vo svojej dobe jedinečný počin – rozobrali mramorové dielce, obrátili stavbu o 180 stupňov a potiahli ju na severozápad. Ale dobre, že ju zachovali. Práve ona tu najnástojčivejšie šepká tempus fugit...

Jela Krajčovič/
žije v Ostrihome, rada píše, číta knihy a počúva hudbu. A pozoruje ľudí. Publikovala poéziu v časopise Fragment a pracovala ako redaktorka kultúry. Za svoj domov považuje Česko, Slovensko a Maďarsko.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite