„Je ľahšie nenávidieť ako smútiť,“ povedala moja neter a ja iba žasnem, ako ďaleko siaha táto veta. Ľahká, pohodlná nenávisť visí nad celou krajinou ako ťažký oblak. Slovensko pod týmto mrakom pripomína krajinu psov zúrivo štekajúcich spoza plotov na davy pútnikov, ktorí len prechádzajú okolo a mieria kamsi celkom inam.

„Prestať piť nie je ťažké, ťažké je mlčať, to som nedokázal.“ „Prečo má človek mlčať?“ „Aby započul melódiu ľudí okolo seba.“ „Oni spievajú melódie“? „Nie, ale keď chodíš pomedzi ľudí, tak počuješ ich melódie. To z ľudí stúpa ako aróma.“

„​Ani deci červeného na krvinky,” hovoria ľudia pracujúci s deťmi, ktorých matky pili v tehotenstve alkohol. Trpia navonok len nepatrne viditeľným syndrómom FAS. Volajú ich Fascinujúce deti.

Vo vojenskom priestore Sahara na Záhorí dobrovoľníci pred piatimi rokmi zrekonštruovali bitku slovenských povstalcov s nemeckými vojakmi pri Krupine v októbri 1944.

Mesačník OS zorganizoval v roku 2000 anketu o slovenskej otázke, odkiaľ ideme a kam. Iniciátorovi sa zdala „málo frekventovaným problémom“. Vždy sme však trpeli infláciou textov na túto tému, a tak som navrhol, aby sme na všeobecné národnoštátne sebareflexie uvalili na päť či radšej desať rokov mora

Keď Marek Gajdoš, šéf vyšetrovacieho tímu v kauze Gorila, oznámil, že nielen ako hlavný vyšetrovateľ prípadu, ale aj ako policajt končí, jeho vyhlásenie ohrialo päť rokov starý škandál, ktorý akoby nemal konca.

Kto by povedal sluhovi po tom, čo sa vrátil z poľa: „Hneď si poď sadnúť k stolu?“ Nepovie mu skôr: „Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom?“

Členovia Umeleckej rady Divadelnej Nitry, ktorí vyberali do hlavného programu festivalu inscenácie, Ján Šimko, Ján Balaj, Martina Vannayová a Daša Čiripová, odporúčajú čitateľom .týždňa päť mimoriadnych predstavení.

Čo sme sa ako deti navytešovali, keď sa toto ovocie prvýkrát vyskytlo v legendárne poloprázdnych obchodoch Zelovocu. Bola zima, na pultoch len scvrknuté kubánske pomaranče, mľandravé mrkvy, zahlinené cvikly a táto záhadná novinka, čo v nás vyvolávala návaly detského smiechu – hurmikaki.

Uzavretá balkánska trasa je ilúzia, ktorej podľahli politici EÚ. Denne naďalej prichádza z juhu a východu do Srbska asi dvesto migrantov, rovnaký počet sa pokúša (väčšinou neúspešne) dostať cez plot do Maďarska. Kto sú to?