V digitalizácii verejnej správy máme práce ako na kostole. Zavedením elektronického hlasovania by sa zjednodušil spôsob účasti na voľbách aj pre občanov, ktorí sú v zahraničí. Zástupcovia štyroch mimoparlamentných strán o zjednotení volieb, dôvere premiéra v odborníkov a elektronických voľbách.
Sloboda hrá v tom lepšom prípade druhé husle. Ochranársky štát rozťahuje svoje chápadlá. Časť pseudo konzervatívcov sa spája s fašistami a kryptokomunistami, aby zakázali predaj v nedeľu.
Zakrátko po príjazde do karanténnej zóny zastavil našu sanitku posunkom ruky smutný muž s prosbou: „Mamu mi pred hodinou vzala záchranka do Košíc. Zavolajte im, či je v poriadku, nemám tam na nikoho číslo.“ V bielych skafandroch sme si nemotorne zapísali údaje o matke a prisľúbili pomoc.
Argumenty za to, aby sme v nedeľu zákonom zatvorili množstvo pracovísk, idú zväčša po dvoch líniách: jedna je kultúrna, respektíve náboženská, druhá je sociálna. Ani jedna však nefunguje.
Nikdy by mi nenapadlo, že bude moja svadba vyzerať takto. No nikdy som ani nesnívala o tom, že budem nevesta v bielych šatoch niekde na zámku. V mojej rodine som si užila svadieb dosť a do tej svojej som sa príliš nehrnula. Korona urýchlila aj tento proces.
Iniciatíva #KtoPomôžeSlovensku sa rozhodla ukončiť získavanie finančných prostriedkov na pomoc zdravotníkom a ľuďom v prvej línii a presmerovať pomoc k prepájaniu potrieb nielen zdravotníkov, ale aj zraniteľných skupín, komunít a pomáhajúcich organizácií s tými, ktorí pomôcť môžu a chcú.
Kresťanskí politici sú súčasťou parlamentarizmu od vzniku Slovenskej republiky. Čo chcú
v politike dosiahnuť? Je strach liberálnejšej časti spoločnosti odôvodnený či iracionálny?
Dalo by sa začať od Adama a Evy, prekráčať cez Ábela a Kaina, rodinné, kmeňové, klanové, národné, medzištátne konflikty a skončiť dneškom. Konflikty patria k životu.
Koľkokrát nás už zastavila táto vôňa, koľkokrát nás už nechala snívať priamo na pol ceste k povinnostiam, mysľou blúdiť niekam do najskorších spomienok z nášho detstva, ktoré sú preplnené lákavými obrazmi veterníkov, zmrzlín a pudingov. Tou vôňou je vanilka. Alebo skôr vanilín.
V tom krátkom románe sú knihy, samé knihy. Sú tam síce aj čitatelia, aj románové postavy, dokonca aj jeden pes, no podkladovú dosku toho všetkého tvoria knihy. O nich to celé je a nimi sa to aj končí.
