My Slováci sme v zmarovaní majstrami: po referende, ktoré v 90. rokoch kriminálnym spôsobom zmarila Mečiarova garnitúra, sme boli práve svedkami sčítania ľudu, ktoré bolo – hoci nekriminálnym spôsobom – takisto zmarené.

22 slovenských občanov adresovalo 20 veľvyslancom list, v ktorom vyjadrili nesúhlas so škandalóznym vyhlásením veľvyslancov v prospech Dúhového pochodu.

V aktuálnom vydaní .týždňa (25/2011) píšem o holorube nad gemerskou Rejdovou (Apokalypsa v zelenom). Holoruby nepovažujem len ja za mimoriadne závažný celoslovenský problém, ilustrujúci stav, v akom sa spoločnosť nachádza. Vyrúbané, vyťažené, zdevastované lesy sú zrkadlom komplexného morálneho rozkladu slovenskej spoločnosti.

Ozveny vyšinutých reakcií na vymenovanie poradcu čerstvého českého premiéra Petra Nečasa sa doniesli už aj na Slovensko. Protijochovská vzbura je na jednej strane úsmevná. Ale svojou agresívnou lživosťou je aj nebezpečná.

My novinári sme nevďačná čeľaď. Najskôr sme čerstvú vládu kritizovali, že v prvých týždňoch nedávala ani v hrubých rysoch najavo, ako bude znižovať obrovské deficity. A teraz ohŕňame nosom nad ohlásenými „daňovo-odvodovými“ opatreniami – ktoré, mimochodom, bytostne zasiahnu aj novinársku obec (viď skresanie 40-percentných paušálov).

Nadobúdam presvedčenie, že na Slovensku žije veľa ľudí hlúpych, netolerantných, cynických idiotov s patologicky chorým myslením, presiaknutým rasizmom, intoleranciou, xenofóbiou, so sklonmi k fašizmu a primitívnej nenávisti. Som z toho smutný a rozčarovaný, pretože mám pocit, že ich pribúda.

Fakt, že štyria naozaj obyčajní ľudia vyvolali minulý týždeň pocit hroziacej vládnej apokalypsy, bol sám osebe na smiech. Po dnešnej tlačovke Igora Matoviča s Richardom Sulíkom sa nedá ani smiať – tu už bránica nevládze.

Sulíkovi liberáli začali zle. Veľmi zle. Celé dva mesiace po voľbách sú ich plné titulky novín, ktoré dvíhajú obočie alebo - v lepšom prípade - rozťahujú kútiky úst do neveriaceho úsmevu. A Richard Sulík? Ten má po svojej super volebnej noci stále výbornú náladu.

Minister kultúry Daniel Krajcer zasiahol. Prišiel na zasadnutie rady Audiovizuálneho fondu, navrhol zmenu smerníc a rada zmeny prijala. Víťazstvo?

Ako môže vyzerať kariéra človeka, ktorý stratí aj posledné zvyšky sebaúcty? Príkladov by sme u nás našli mnoho. Jeden z nich sa k nám teraz prihovára ako megafón STV.