Pred pár dňami schválil aj senát, teda horná komora francúzskeho parlamentu zákon, podľa ktorého každému, kto popiera genocídu Arménov počas Osmanskej ríše, hrozí až ročné väzenie a pokuta 45-tisíc eur.

Trochu ma zaráža, akú my Slováci máme slepačiu pamäť. Ešte pred dvomi rokmi bol reprezentačný tréner vynášaný do neba, no teraz sa ho nezastane takmer nikto.

Včera sme si pripomenuli 200. výročie narodenia Michala Miloslava Hodžu. Téma „štúrovci“ sa mnohým ešte zo škôl javí ako notoricky prežutá. No Hodža určite nie je postava, ktorá by nemala čo povedať dnešku.

Tentoraz nie o politike. Slovenské bazáre a vrakoviská sú plné starých áut. Francúzi majú nápad. Je ním burgundská rallye rozpolených áut.

Diskusia o zmysluplnosti vzdelávacieho projektu Planéta vedomostí je dobrou príležitosťou upozorniť na iný digitálny počin, ktorý však môže našim školám aj skutočne pomôcť. Otázne je, koľko ľudí a učiteľov o ňom vôbec tuší.

Jedným z nesympatických slovných spojení je spojenie slov „povinné“ a „čítanie“. Čítanie je jednou z najpríjemnejších činností. „Povinnosť čítať“ je odpudivým, vari kontraproduktivnym protikladom. Nanúteným nezmyslom. Asi ako keby niekto nástojil na „povinnom milovaní sa“.

Vyzerá to trochu nelogicky: oproti minulej decembrovej voľbe, v ktorej Dobroslav Trnka neprešiel len o vlas, sa zmenil len fakt, že vládni poslanci hlasovali pod omnoho menším tlakom. No Trnka získal len 70 hlasov a vláda Ivety Radičovej s prehľadom prežila. Ako je to možné? A mali by sme nabudúce voliť genprokurátora v priamej voľbe?

Posledný zápas Slovenska na týchto majstrovstvách (proti Dánsku) priniesol konečne našu jasnú prevahu, pekné akcie, góly (hoci nie z tých pekných akcií) a presvedčivé víťazstvo. A priniesol ešte niečo oveľa dôležitejšie a krajšie.

Milujú film, operu, futbal a módu, skoro nikdy sa neponáhľajú, no stále sú v pohybe, hlasno rozprávajú, sú plní pátosu, skoro vždy meškajú, chaos zvládajú s eleganciou. Taliani.

Servus Emil, nemám čo robiť, tak čítam dennú tlač. A spomínam, ako sme kedysi mali desaťminútovky, vždy ráno, keď sme prišli do roboty, jeden z nás, striedali sme sa, mal na starosti prehľad tlače a bola to veľká sranda, lebo vychádzali tri denníky a vo všetkých bolo to isté a Matušinec mal k tomu vždy komentáre, keď sa napríklad objavila správa, že v Moskve napadol sneh, takže Moskovčania si obliekli kožuchy, Matušinec nahlas zamrmlal, že táto informácia má pre neho cenu zlata.