Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .názory

Servus Emil, nemám čo robiť, tak čítam dennú tlač. A spomínam, ako sme kedysi mali desaťminútovky, vždy ráno, keď sme prišli do roboty, jeden z nás, striedali sme sa, mal na starosti prehľad tlače a bola to veľká sranda, lebo vychádzali tri denníky a vo všetkých bolo to isté a Matušinec mal k tomu vždy komentáre, keď sa napríklad objavila správa, že v Moskve napadol sneh, takže Moskovčania si obliekli kožuchy, Matušinec nahlas zamrmlal, že táto informácia má pre neho cenu zlata.

Všetci sme sa začali rehotať, ale tlmene, lebo vtedy človek nikdy nevedel, že čo a ako. Blažovič napríklad doplatil na to, že keď k nám prišli v auguste „spriatelené“ armády, napísal do vtedajších ilegálnych novín otvorený list krajinám Varšavskej zmluvy, v ktorom ich žiadal o pomoc, pretože nás prepadli cudzie vojská. Potom, o rok alebo dva, mu to zrátali a šupli ho do zoologickej záhrady za sprievodcu, odkiaľ ho tiež po čase vyrazili, lebo vraj školským výpravám hovoril, že jeden z levov, mali tam štyroch, je Lev Nikolajevič Tolstoj. Niekto si za srandu naozaj vytrpí, lenže aký by bol život bez nej? Ja sám som mal namále, lebo som sa raz dostal medzi špičku odborárov, bolo to vo vlaku a oni išli z nejakého zjazdu, už boli pekne chytení, a jeden z nich, veľké zviera, mi furt ponúkal demižón, ktorý tam koloval a hovoril mi, akého má skvelého služobného šoféra, vraj ho bude čakať na stanici, je to anjel, povedal, keby boli všetci takí, tak tento socializmus je raj.
 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite