Jazzdock je dnes najlepším jazzovým klubom v našej bývalej matičke, v Prahe. A pritom má Praha bohatú tradíciu. Keď som ešte v šesťdesiatych rokoch počul názov Reduta, tak som vedel, že to je méta, ktorú nikdy nedosiahnem, lebo tam hrajú len tí najlepší. To isté sa týkalo Violy.

Táto vláda nemá hanbu. Len preto, aby sa jej ľudia, obvinení z reálnych trestných činov, nedostali do väzenia – rádovo desiatky ľudí, dobre, pri podrobnejšom zábere by to bolo možno niekoľko stoviek – mení základné zákony, ktoré definujú našu ľudskosť.

Hlavné pojednávanie má na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku pokračovať 22. marca prednesom záverečných rečí.

Posledné mesiace a predovšetkým posledné dni boli neľahkým bojom časti našej spoločnosti o svet, v ktorom slušnosť, právo a spravodlivosť zachovajú významy, aké mali doteraz. Schválením novely Trestného zákona utŕžila nádej mnohých Slovákov a Sloveniek na lepší život v našej krajine bolestivú facku. A hoci sa môže zdať, akoby boj, ktorý trval mesiace zrazu švihom biča skončil, nechajúc krvavú ranu, nie je tomu tak. Zápas o budúcnosť Slovenska pokračuje.

Na jednej našej redakčnej porade (ktorú som nestihol) prišiel kolega Jaslo s nápadom robiť rubriku s názvom „Radosť .týždňa“. Dopočul som sa o nej neskôr, keď ju pripomínal emailom, a kolegynka Zuzka, s ktorou som akurát preberal vydavateľské veci, mi porozprávala, čo o tom na tej porade hovoril. Uložil som si túto informáciu v útrobách mojej hlavy s visačkami na zaradenie medzi zaujímavé a na zamyslenie sa.

Je tradičným zvykom v tejto našej vysoko kultúrnej oáze ľudskej dobroty, jasnozrivej múdrosti najširších más, vľúdnosti, obetovania sa a prekvitajúcej lásky k blížnemu, je tradičným zvykom na tomto našom Slovensku, že predmetom širšej spoločenskej diskusie sa stávajú otázky nielen politické, ekonomické či športové, ale aj otázky kultúrne.

Vo štvrtok v Bratislave si pripomenieme dva roky vojny, ale i dva roky pomoci na Ukrajine – formou podujatia, ktoré organizuje slovenská platforma Ambrela, združujúca humanitárne a rozvojové organizácie, pomáhajúce núdznemu obyvateľstvu na východ od našich hraníc. Budú ocenené humanitárne osobnosti naprieč sektormi a prebehne i diskusia o pokračovaní pomoci SR pri obnove Ukrajiny.

Čo robiť, keď sa jedného dňa naše sny a všetko, pre čo sme tvrdo bojovali, zrazu rozplynie? Vždy sa dá nájsť iná cesta, ktorá nás možno dokáže spraviť rovnako šťastnými. Takouto cestou, hoci tabuizovanou a mierne bizarnou, si prešla aj Češka Andrea Absolonová.

Putin chce zničiť Ukrajinu preto, lebo vie, že úspešná Ukrajina znamená koniec vlády režimu, ktorý vybudoval v Rusku. Vôľa občanov nášho suseda bojovať neupadá. Až 90% Ukrajincov chce bojovať. Prečo sa Slovensko po voľbách vydalo na cestu do bezvýznamnosti?

To, čo sa okolo nás deje, nevrhá na našu ľudskú povahu lichotivé svetlo. Priamo za chrbtom máme vojnu, sme svedkami barbarských skutkov, o akých mnohí z nás naďalej vyhlasujú, že predsa do tejto doby nepatria, že sú pod jej úroveň. Nepatria? A kam teda patria?