Niekedy po roku 2016 by vraj mal vzniknúť film Ready Player One podľa rovnomennej románovej predlohy Ernesta Clina. Táto informácia je zaujímavá hneď z dvoch dôvodov. Jednak ide o jeden z najdôležitejších románov reflektujúcich našu prítomnosť – ale toto dokazovať by bolo pomerne nadlho, a druhak, film by mal režírovať Steven Spielberg, čo je výborná správa, najmä ak uvážime, že román je postavený na znovuoživení popkultúry osemdesiatych rokov a Spielberg je ten, čo ju pomáhal definovať. Osobne som presvedčený, že film nikdy nevznikne a zároveň dúfam, že sa mýlim.

Niet jedinej vetvy príbehu Váhostavu, kde by rozplietanie nitiek nenarazilo na nejakú – eufemisticky povedané – zvláštnosť. Prstenec schránok, čudesných postáv v pozadí, vzťahov a väzieb na Širokého, to všetko by v každom normálnom štáte podnietilo do akcie aj orgány činné v trestnom konaní. Celkom legitímne by sa mohli pustiť do stíhania „neznámeho páchateľa“, minimálne cez paragraf o poškodzovaní veriteľa, kde sa podozrenie dá skonštruovať okamžite. Keby bola vôľa.

Kováčik brzdí Gorilu Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik už dvakrát zabránil vypočutiu príslušníkov SIS, ktorí by mohli potvrdiť autenticitu spisu Gorila. V prvom prípade chceli policajti predvolať na výsluch bývalého agenta tajnej služby Petra Holúbka. Z jeho bytu mala totiž SIS odpočúvať rozhovory šéfa Penty Jaroslava Haščáka o korumpovaní politikov počas druhej Dzurindovej vlády.

Existujú historicky výnimočné vzťahy Slovenska k Rusku? Je vzťah k Rusku jadrom a stredom slovenských dejín? Na takto sugestívne položené otázky sa dá odpovedať len sugestívne. Skúsim preto postaviť otázku ináč – sú výnimočné vzťahy k Rusku, z ktorých sa vyvodzuje ich centrálne postavenie pre slovenské dejiny, faktom alebo mýtom a utópiou?

Minulý týždeň som sa stretol s dvoma ľuďmi, ktorí chcú niečo zmeniť. V situácii, keď Slovensko vyzerá nadlho zamrznuté v šedi, to bolo ako zjavenie.

Prezident Kiska a kandidáti Podľa Ústavného súdu prezident Andrej Kiska porušil právo na prístup k voleným a iným funkciám trojice sťažujúcich sa kandidátov na ústavných sudcov. Hlava štátu si mala vybrať troch ústavných sudcov zo šiestich kandidátov, no Kiska napokon vymenoval len Janu Baricovú. Odôvodňoval to tým, že u ostatných kandidátov nezistil trvalý záujem o ústavné právo.

Jednou z vecí, ktorú by sme chceli v tejto rubrike opakovane prinášať, je polemika dvoch protichodných názorov, z ktorých oba sa nám zdajú rozumné.

Nedávno som písal o slobode a samote – o silnejúcich pocitoch osamelosti tých, ktorí si stále ctia a vážia slobodu, zastávajú sa jej a za ňu bojujú svoje osobné boje. Navzdory prostrediu v ktorom žijú, tlakom zvonku i zvnútra, navzdory vlnám pochybností, ktoré ich zaplavujú tmou a vzápätí zdvíhajú k svetlu.

Deti pristupujú k matematike väčšinou s nadšením. Ale niekde po ceste sa stane, že sa im znechutí. Možno preto, že od určitého momentu jej prestanú rozumieť. Boli týždeň doma choré s angínou alebo učiteľ prebehol látku prirýchlo, alebo pol roka suplovala matematiku dejepisárka. Mohli by sme po¬vedať, že im ušiel „matematický vlak“.

Je zarážajúce, ako sú si podobné dva politické procesy. Jeden sa odohral v roku 1976 v komunistickom Československu, druhý tanto týždeň v Rusku.