Juuuj, veľmi sa teším na priamy prenos z finále Eurosongu v Oslo v sobotu 29. mája na Rádiu FM! Už len dúfam, že naše horehronské želiezko v ohni utorkového semifinále zaboduje a do finále postúpi. Hádam aj nejakú tu SMS by som poslala, keby sa dalo zástupcovi svojej krajiny, ale žiaľ, hlasovať môžeme len za tých, čo s nami v príslušnom semifinále súperia. Musím sa teda spoľahnúť na to, že tá balkánsky znejúca harmónia oslní srbských, albánskych, macedónskych či gréckych divákov, pretože Horehronie jednoducho vo finále nesmie chýbať!

Keď som si minulý týždeň prečítal, že Kysucami sa budú plaviť lode, zostal som dosť v šoku. Takmer to vyzeralo, akoby mienkotvorný denník do svojho vydania zaradil recesistickú stranu.

Zákon na podporu vlastenectva je zlý, zbytočný a hlúpy. Nakoniec, ako všetko, o čo sa Slovenská národná strana za dvadsať rokov svojej existencie zasadzovala.

Denník Pravda nemá šťastie na majiteľov. Najprv to bola Komunistická strana, potom chvíľu zamestnanci Pravdy, od ktorých akcie odkúpil Juraj Široký, známy nielen svojou aktivitou pre Štátnu bezpečnosť, ale aj ako jeden z otcov-zakladateľov Smeru. No a v roku 2006 vstúpila do Pravdy britská mediálna skupina Northclife International, ktorá vyzerala ako štandardné riešenie. Lenže britská mediálna skupina sa k Pravde akoby ani nehlásila. Akoby len skúšala, či sa na tom dá niečo zarobiť. Keď sme nedávno chceli hovoriť so zástupcom vydavateľa, veľmi nebolo s kým.

Pre bežného Európana je Arménsko malým zakaukazským štátom s mnohými starými kostolmi. Veriaci možno vedia, že v tejto prvej oficiálne kresťanskej krajine sa nachádza aj vrch Ararat, na ktorom pristál Noe so svojou archou.

Bojom s mečiarizmom a odstraňovaním jeho dôsledkov som strávil väčšinu svojho dospelého života, v súčasnosti trávim a nasledujúce roky zrejme budem tráviť bojom s ficoizmom a odstraňovaním jeho dôsledkov.

Nááááááádych a výýýýýýdych. A náááádych a výýýdych. Jogín Deepak sa dvíha a krúti a motá, a dýcha tak hlasno že aj cez hučanie mora ho počuť až sem. Dávam si svoju obligátnu rannú palacinku s banánom a nutelou a k tomu čierny čaj. Na obzore v diaľke poskakujú delfíny. Deepak má teraz tvar akejsi striešky.

Prv než som išiel do Bruselu, založil som si ku všetkým 27 členským národom archív; dejiny, štatistiky, zvláštnosti. O Malťanoch som tam napríklad mal, že rekordných 54 percent z nich prečíta menej než jednu knihu ročne, že svojho rímskokatolíckeho Boha volajú po maltézsky „Alah“ a že maltskí muži sa na plážach svojho ostrova uchyľujú k masturbácii pred nemeckými turistkami.

Je to veľmi smutné. A to aj v rámci toho, aké to niekedy vie byť veselé. „Mám jointa radšej ako teba,“ povedal môj kamarát Chhewang svojej frajerke a opustil ju. Chcela od neho, aby menej hulil.

Umelec a inštitúcia k sebe nikdy veľmi nepasovali. Umenie vždy stojí v opozícii k oficiálnemu, vyskakuje, breše a hryzie ho do lýtka či do krku.