Je nenápadné a všetci ho berú ako samozrejmosť. No na to, aby mohlo vzniknúť, bolo potrebné mať nápad, víziu, ba aj odhodlanie. Dnes dokonca existuje v instantnej, práškovej podobe a je súčasťou rôznych národných jedál. Milované aj nenávidené pyré.

V utorok to povedal jeho predseda Jozef Božik. Dodal, že je to trištvrte miliardy eur, ktoré mestám a obciam zobrala bývalá vláda.

Vyzerá ako ručne maľované. Je to mäso, no klame telom. Býva zázračne popretkávané bielym žilkovaním ako nejaký vzácny orientálny mramor. Plátok mäsa je na dotyk nezvyčajne krehký a poriadne schladený. Pri dotyku rukou sa totiž začne jemne rozpúšťať. Wagyu.

Možno ste ho už niekde videli. Vyzerá ako rybie ikry, no je machovo zelenkavé a nesmierne ligotavé. Iným zas pripomína quinou, no táto japonská rastlinná pochutina na rozdiel od nej v ústach lahodne praská. Najnovší objav vysokej kuchyne – tonburi.

Každý ju už raz jedol či zazrel v obchode. Možno nevedel presne, o čo ide, no ak sa nejaké jedlo označilo ako ázijské, bolo grilované, lesklé a chutilo trošku medovo či karamelovo, môžeme sa staviť, že to bolo práve vďaka omáčke teriyaki.

Nikdy nechýbali v babičkinej záhrade a ani v prečudesných jesenných aranžmánoch vo vázach na parapetách základných škôl či na rôznych tematických nástenkách. Červené lampáše na chabých vetvičkách zvoniace vo vetre. Málokto z nás vedel, že sa dajú aj jesť. Machovky.

Ďalej uviedol, že vzťahy s Ukrajinou má teraz na starosti administratíva Joea Bidena „a ja by som nechcel vyvolať konflikt záujmov“.

Sú ingrediencie, o ktorých by sme niekedy radšej nič nevedeli. Mnohí dodnes netušia, že klobásky sa plnia do vypratých čriev alebo že do tlačenky sa dávali napríklad aj uši. Najväčšie emócie však ako ingrediencia odjakživa vzbudzovala krv.

Pre toho, kto smúti za grilovacou sezónou a straší svojich blízkych, že v grilovaní bude napriek počasiu pokračovať aj na zazimovanej terase, máme dobrú správu. Existuje nástroj, ktorý ho pri tom dokáže poriadne zahriať: je ním flambadou (čítame flambadú).

Dnes si pripomíname medzinárodný deň cestovín, ktorý vznikol v roku 1995 na kongrese, ktorý sa konal v Ríme za účasti viac ako 40 výrobcov z celého sveta. Založili na ňom International Pasta Organisation.