najčastejšie ho poznáme v podobe jeho zemiakovej verzie, keď sa nám na tanieri ocitne kôpka či v horšom prípade lepkavý roztečený fľak rozmixovaných uvarených zemiakov zvláčnených maslom a mliekom. História pyré je však oveľa staršia. Siaha rozhodne ďalej ako do šestnásteho storočia, keď k nám priplávali prvé zemiaky. Nikto presne netuší, ako vzniklo.
To je neklamným znakom toho, že je tu s nami od úplných prvopočiatkov, keď si náš predok uvaril niečo nad ohňom. A ako to už býva, zrejme pri tom geniálnom nápade opäť zohrali kľúčovú úlohu emócie. Isto-iste sa niekto zase niekde zabudol, dobehol k hrncu neskoro a našiel v ňom už len rozvarenú zeleninu. Naštval sa tak strašne, že z tej mľandravej a rozpadajúcej sa masy od zlosti vybil novú štruktúru: lahodnú pastu, ktorá sa dala podávať ako príloha či nežný dip na namočenie skyvy chleba.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.