Porušujete naše práva, kričia. A kto to kričí? A kto najviac?

Z mnohých strán počuť, že našou jedinou vakcínou je disciplína. Nedá sa spochybniť, že aj ona má svoje výhody. Ale disciplinovane možno vpochodovať aj do sebazničenia.

Dnes to bude pestré. Zájdeme do Nemecka, porozprávame sa s našou fanynkou, trošku sa povenujeme premiérovi, ale hlavne budeme mať dobrú náladu. Lebo všetko sa aj bez blackoutu na dobré obráti.

V súvislosti s tým, ako dopadli parlamentné voľby na Slovensku, počuť z určitých kruhov hlasy, ktoré varujú pred nástupom akejsi katolíckej hrôzovlády v našej krajine. 

Máme ju na stole častejšie, než by sa to našim lekárom či výživovým poradcom páčilo. No nedá sa inak. Najmä v týchto sviatočných dňoch, keď sa patrí jar privítať množstvom vajíčok, nastrúhaným chrenom s cviklou a kusiskom nefalšovanej údenej šunky.

Netrpezlivo budem čakať na dnešný podvečer. Vláda rozhodne o tom, ako budú vyzerať naše najbližšie dni.

Vyšla nová kniha o holokauste na Slovensku. Je unikátna nielen tým, že ju napísala Američanka žijúca v Bratislave. Vyšla v pravý čas, možno trochu neskoro. To však nie je jej chyba. Chyba, hlboko zakódovaná v našej spoločnosti, je naopak to, že takúto knihu ešte stále potrebujeme.

Minister hospodárstva Richard Sulík zásadne nesúhlasí s lockdownom krajiny, ktorý by mal devastačné následky na našu ekonomiku. Tento krok s ním premiér vôbec nekonzultoval.

Opatrenia, ktoré vláda zaviedla počas Veľkej noci, sú podľa prezidentky správne. Súčasnú krízu vidí aj ako príležitosť niečo sa naučiť a posunúť sa vpred, rozvoj slovenskej vedy by mal podľa nej ostať aj po ukončení pandémie prioritou.

Čakajú nás ťažké dni, týždne, mesiace a možno aj roky. To nikto nevie. V týchto dňoch sa formuje charakter našej spoločnosti. To, akým spôsobom zvládneme s pandémiou sa vysporiadať, nás poznači na celé generácie. Nevieme o tom, ale pandémia formuje charatery celých národov. Aj toho nášho.