Autorovi týchto riadkov asi nikto neuverí, ale tento článok naozaj píše s istou nechuťou a obavou pred obvinením, že trpí obsedantnosťou, lebo sa ide opäť venovať produkcii tohto moderného ľavicového denníka. Ale verte mi, brucho nevládze a musí sa podeliť. Posledné investigatívne sústo Pravdy prepisuje dejiny slovenskej žurnalistiky.

Živo si spomínam na časy, tesne pred vstupom Slovenska do Európskej únie, keď tých zopár ľudí, ktorí neboli nadšene za, dostávalo nálepku bláznov. Keď sa vyjadrili, že Európska únia je molochom etatizmu, ktorý reguluje, čo sa len regulovať dá, a čo nereguluje, to regulovať chce, vyslúžili si výsmech.

V nedeľu večer zomrel Igor André, lekár a priateľ mnohých z nás. Nech mu Boh dá večnú slávu.

Český moderátor politických debát václav Moravec v jednom z posledných rozhovorov priznal, ako vyzerá život novinára jeho rangu. Ráno vstane a ide si kúpiť do stánku všetky noviny, aby bol v obraze. Večer samozrejme pozerá na správy všetkých televízií. Novinár vlastne nikdy neprestáva pracovať, tvrdí Moravec.

Kolega Andrej Bán v Kritickej prílohe, ktorú uverejňujeme v .týždni 32/2009, spomína jednu dôležitú knižku. Ide o knižku Hannah Arendt: Eichmann v Jeruzaleme (Zpráva o banalitě zla).

„Je to akoby Sergio Leone a David Lynch mali spolu malého iránskeho rockera a strážiť im ho prišiel Nosferatu,“ povedala vraj o svojom celovečernom filmovom debute Sama nocou tmou iránsko-americká scenáristka a režisérka Ana Lily Amirpour. Podľa internetových databáz ide o žánrový mix hororu, romance a trileru, hoci v tlačovej správe k nemu sa vraví o prvom iránskom upírskom westerne.

Vzkriesenie existuje. Nejde len o fyzické vrátenie tela do života! Dnes všade, v práci, vo vzťahoch, na súdoch, atď. zaznieva lacná výhovorka: „To nie ja, to tí druhí! Oni sú na vine, že sa veci takto udiali a ja som potom nemohol konať inak.“ Myslím, že v kontraste s tým tu hlasno zaznieva fakulta spovede ako hádam posledná bašta v spoločnosti, kde si človek dobrovoľne kľakne a žaluje na seba hory-doly, že on zlyhal v manželstve, on podvádzal v práci, on je strašný sebec, čo ide po povrchu, a je vinný svojou pýchou.

Uplynulé dni priniesli menší zvrat na slovenskej politickej scéne a veľký zvrat v eurozóne, ktorá čaká aj na to, čo sa udeje v stredu v Nemecku. A takisto priniesli jednu dobrú správu: zdá sa, že veselá idea eurokomisárky Viviane Redingovej pôjde k ľadu.

Minister kultúry vytiahol do boja proti proti stupňujúcej sa vulgarizácii vo vysielaní súkromných televízií. Je zhnusený a dá sa mu to úprimne veriť. Nie je zlé ani to, že svoje zhnusenie vyslovil nahlas. Ale môže to nejako zmeniť? Nie je to dopredu prehratá bitka?

Prečítal som si správu o tom, ako v japonskom meste Rikuzentakata idú zachraňovať dvadsaťsedem metrovú borovicu – ako symbol nádeje. Potom som si pripomenul slovenský holorub – ako ilustračný symbol beznádeje.