Môj článok o slovenskej vlajke sa nečakane rozšíril po internetoch a tým pádom nevyhnutne narazil na slušnú kôpku ľudí, ktorých fakt, že majú chybné informácie nevyruší v tom, aby mali silný názor. Takže to skúsim z inej strany.

V novembri to bude 34 rokov od začiatku pádu normalizačného režimu v našej vlasti. Medzitým sme prešli viacerými krízami. Je tá dnešná v niečom iná? Je vážnejšia než tie predchádzajúce?

Ľudovít Ódor nám povedal, že sa to dá aj inak. Zrejme to nemyslel ako floskulu. Ale za štyri mesiace? A ako inak? Automaticky sa ponúka odpoveď, že inak ako Ficova vláda, a iste je to tak. Ale rovnako je na mieste aj iná odpoveď.

Navaľného hovorkyňa Kira Jarmyšová zverejnila na sociálnej sieti Twitter fotografiu, ktorá zachytáva jeho stúpencov v Japonsku, Austrálii a Gruzínsku.

Je len málo športov, v ktorých predstavujú majstrovstvá sveta pre niektorých účastníkov vcelku bezvýznamný turnaj a pre iných udalosť výrazne presahujúcu šport samotný. A to nehovoríme ani tak o športovcoch, ako skôr o fanúšikoch, respektíve o celých krajinách.

Občas to vyzerá tak, akoby ľudia žili v paralelných svetoch a pre niekoho môže byť hrdinom ten, kto je pre iného zloduch. Niekedy sa úlohy menia aj v rámci jedného univerza. Ani Peter Parker alias Spider-man nemusí byť vždy ten dobrý.

Globsec je jednou z troch najdôležitejších bezpečnostných konferencií na svete. Podobne prestížne podujatie by mali radi Viedeň, Praha a mnohí iní. Vieme si takýto úspech vážiť? Ako vlastne vznikol? Pod lampou hovoríme so zakladateľom a prezidentom Globsecu Róbertom Vassom.

Zoskupenie deklaruje rozhovory s ďalšími demokratickými politickými subjektmi. Chcú hľadať spoločné hodnoty a prieniky pre povolebnú spoluprácu, ktorá by umožnila vytvorenie stabilnej a zodpovednej vlády.

Túto tému sme preberali už viackrát, no treba sa k nej vracať. Demokratické zriadenie nie je samozrejmosť. Kým toto píšem, ešte stále tu je. Ak ho chceme zachovať a chceme o potrebe toho presvedčiť aj iných, mali by sme mu rozumieť: jeho zmyslu, povahe, pôvodu a hodnote.

Vždy keď príde reč na pekné miesta, myslím na Banskú Štiavnicu, moje večné mesto. Ale viem, že za tie roky, ktoré som duchom, hoci nie telom Štiavničanka, nesie podobný vzťah k Štiavnici veľa iných ľudí.