aj napriek sklamaniam v ponovembrovej histórii tu bola dosiaľ aspoň nejaká hmlistá predstava nejakého pohybu vpred, k ako-tak fungujúcej zastupiteľskej demokracii, konštitúcii slobody, fungujúcej trhovej ekonomike, vláde zákona. Skrátka: cesty od totalitnej minulosti k slušnejšej alternatíve, ktorú sme po desaťročiach prerušených dejín začali prácne znovu objavovať. Samozrejme, so všetkými zádrhmi, ktoré takýto proces prináša. Tobôž tam, kde inštitucionálny rámec nových demokracií mohol byť síce návratom k osvedčenému, no zároveň musel byť v istom zmysle budovaný od základov.

Vlastne išlo o obnovu týchto základov. A obnovovanie základov je zložitejšia a časovo náročnejšia úloha než jednorazové akty, ako zrušenie monopolu komunistickej strany, odštartovanie privatizácie, vyhlásenie slobodných volieb, jednotlivé reformy či improvizované opatrenia na zvládanie rôznych nových aj opakovane vyvstávajúcich výziev.