Gábor Grendel vníma rozhodnutie ÚS ako dobrú aj zlú správu.

V Sobotňajších dialógoch RTVS vystúpil 24. februára Robert Fico, kričal, sporil sa s celou Európskou úniou, s NATO, s opozíciou, ale najmä sám so sebou.

V záplave nepríjemných správ z domova aj zo sveta človeka potešia aj drobné udalosti, ktoré prezrádzajú, že to s nami nie je až také zlé. Počas jarných prázdnin som s deťmi navštívila dve múzeá, kde sa nedávno objavili nové výstavy, a presne s týmto pocitom som odchádzala.

Tunel bol dlhý vyše štyri kilometre, hlboký 50 metrov a mohli cezeň jazdiť vozidlá.

Registrujem u opozície a demokraticky zmýšľajúcich ľudí taký riskantný sklon. Vždy po vzopätí si vydýchnuť a povedať si „Veď to nie je také zlé“. Time-out si však nemôžeme dovoliť.

Dilemy, ktoré dnes riešime v zahraničnej politike, nie sú nové. Štrnásty marec nám pripomína, že spolupráca s imperiálnou veľmocou, na ktorej čele stojí diktátor, spravidla končí zle nielen pre našu krajinu, ale aj pre jej politickú reprezentáciu.

12-mesačné náklady na dlh (úroky) presiahli 1000 miliárd dolárov. Sú to skoro 3 miliardy dolárov denne alebo viac ako 100 miliónov dolárov za hodinu.

Voľby, ktoré nás v sobotu čakajú, sú výberom rozpoltenej krajiny, voľbou, medzi tým, či sa ako štát celkom ponoríme na najbližšie roky do temnoty, alebo sa aj vďaka prezidentskému palácu budeme naďalej vznášať na hladine signalizujúc lodiam a lietadlám, že ešte žijeme a chceme ich pomoc. Zjednodušeniam a generalizáciám by sa mal človek pri komplexných problematikách vyhýbať, no tieto voľby sú súbojom medzi dobrom a zlom, sú čiernobiele, nie je v nich aplikovateľné žiadne ale.

Štefan Hríb a Martin Mojžiš sa zúčastnili verejnej diskusie o stave Slovenska. Podujatie sa uskutočnilo na mieste Cooltajner v Považskej Bystrici.

Samit V4 v Prahe nebol nudný, aj na tlačovke náter diplomacie miestami praskal. Po nej nám dal rozhovor český minister zahraničia Jan Lipavský. Ako vníma vzťahy so Slovenskom a komunikáciu s Jurajom Blanárom? A kto je bezpečnostná hrozba?