Dá sa týždeň po voľbách niečo podstatné dodať k tej záplave múdrych, hlúpych, veselých, smutných, vtipných, trápnych slov? Azda len pár postrehov z volebnej noci:
Schengen končí – aspoň v podobe, akú sme dosiaľ poznali. Dalo sa to predvídať už v závere minulého roka, keď Európou otriasol teroristický útok v parížskom klube Bataclan.
Viac ako dve hodiny policajti bránili nákladnému autu prejsť popred dom, v ktorom býva Robert Fico. Zámienkou bolo, že je tam zakázaný prejazd. Nakoniec ho však museli pustiť.
V tureckej provincii Hatay na hranici Sýrie, necelých 3000 kilometrov autom z Bratislavy, žijú státisíce utečencov. Ušli pred Asadom. Rozprávajú hrozné príbehy o mučení a vraždení.
Dajte si pozor, čo si želáte, lebo sa vám to môže splniť! Minulý rok naša kolegyňa Eva Čobejová ľahkovážne napísala, že ona pod stromček nechce nič, ...
Ako sa tento štát zneužíva na trestné činy? Kto všetko tu umožňuje krytie zločinu? Čo sa dá dnes urobiť, aby mocní ľudia neboli beztrestní? Ako vrátiť krajinu jej občanom?
Nemusí hrať fujara, aby sa to dalo považovať za folklór, a nemusí tiecť panenská krv, aby sa to dalo nazvať prechodový rituál. Stužková je toho dôkazom.