Až teraz, po návrate z predvolebného Francúzska som si naplno uvedomil, ako hrozne vyzerá naša krajina. Nie kvôli krajine ako takej, a už vôbec nie kvôli vzácnym pamiatkam či peknej prírode. Príčinou je novodobý mor – bilbordy všade, no najmä pri cestách.

Je to ako na hojdačke: včera večer Sarkozy a Merkelová odhodlane predostreli svoj plán na záchranu Európy. O pár hodín zazvonila umieráčikom americká ratingová agentúra. A na Slovensku sa vzrušujeme nad vecami, ktoré neexistujú. Viac v mojom Nemeckom diári.

Boh, ktorý prichádza ako malé, bezmocné dieťa zachrániť svet. Vianoce.

Kým na Slovensku sme donedávna vzrušene sledovali debatku o eurovale a gréckej pomoci, v krajine, v ktorej sa skutočne rozhoduje o všetkom, padajú ďalšie tabu. Krátky prehľad toho najdôležitejšieho z nemeckej tlače posledných dní.

Cesta k Jadranskému moru síce vďaka diaľniciam ubieha čoraz rýchlejšie, ale predsa len to je trošku otrava. Odporúčam spestriť si ju jednou zastávkou - v Krapine.

Americká skupina Faith No More hrala po 22 rokoch opäť v Bratislave. Vtedy šlo o jeden dôležitý generačný koncert, minulú stredu sa v NTC hlavne spomínalo.

Nočná mora záhradkára vyzerá často takto: Jedného rána otvorí vrátka do záhrady a uvidí čosi, čo sa bolestne podobá na béčkový horor Smrtiaci sliz. Rozdiel je len v tom, že nejde o zmutované slimáky, ale o skutočné živočíchy z mäsa a slizu.

Dve výročia, ktoré pripadli na tento mesiac, ovplyvnili nielen osud Anglicka, ale aj západnej civilizácie. Magna Charta z roku 1215 uchováva ideu vlády práva, Waterloo v roku 1815 umožnilo storočie bezprecedentného pokroku a prosperity. V Magne Charte zaznie vyhlásenie: „Nikomu nepredáme, nikomu neuprieme a nikomu nebudeme klásť prekážky v práve na spravodlivosť.“ Osemsto rokov po tom, ako bola Magna Charta slávnostne uzavretá medzi kráľom a jeho poddanými, anglické právo stále neohrozene vládne, ľudia z celého sveta sa tlačia do Londýna, aby tu našli spravodlivosť. Princíp vlády práva, a nie svojvôľa moci zostáva kotvou slobody.

Za 24 rokov, čo som novinár, som zväčša komentoval spory o reformy a kultúrnosť na Slovensku. V posledných rokoch však sledujem už len spory o moc. Sú teda reformy a kultúrnosť už vybojované?

Niekoľko rokov som žil v Moskve. Mal som ju rád, lebo je jedinečná, národnosti a kultúry sa tam miešajú rýchlejšie ako drahé drinky v nejednom snobskom bare. No kým Moskva sa ma snažila získať roky, urputne bojovala s mojimi zmyslami, Petrohrad u mňa triumfoval okamžite. Nemyslím teraz jeho architektúru, ktorá je väčšinou dielom západných architektov. Nenarážam ani na klišéovité porovnanie s Benátkami. Petrohrad zabodoval úchvatnou atmosférou.