Zástancovia tradičnej rodiny varujú pred legitimizáciou homozväzkov spôsobom, akoby spoločnosť v blízkej budúcnosti stála pred hroziacou epidémiou v podobe homosexuálnych adopcií. Jednak si myslím, že to je fóbia ľudí, ktorí sa s homosexuálnymi pármi, žijúcimi v dlhodobom zväzku, nikdy nestretli, na druhej strane som z tejto debaty znechutená – aj keby naozaj nešlo o nič iné, len o to, ako sa zmocniť opustených sirôt nekompletnými homo-príšerami, koľkých párov by sa takýto druh adopcie na Slovensku v skutočnosti týkal? Dvadsiatich? A čo spravíme s tými lesbickými ženami, ktorým v túžbe mať dieťa nijako nezabránime? Veď je to smiešna debata.

Ferko má čoskoro osem týždňov. Leží v kuchyni na prenosnom ležadle a pozoruje oranžový plagát s kocúrom, čo visí na stene. Smeje sa, volá naňho, vydáva zvuky ako vtáčik. Pozorujem a neodvažujem sa rušiť. Je to fascinujúce. Len žasnem. Celé dni. Keď mi ho prvýkrát priložili k tvári a prihovorila som sa mu, otvoril jedno oko, zahľadel sa na mňa ako Bud Spencer a predtým, než spustil ďalšiu litániu, započúval sa do môjho hlasu. Odvtedy komunikujeme. Nemôžem od neho odtrhnúť zrak. Mám pocit, že ho poznám dávno. Vždy som si myslela, že mať dieťa je len ťažká drina a lopota. Ako keby nebola drina nahrávať pesničky!

Internet má dar obrátiť celé segmenty biznisu naruby. Nahrávacie štúdiá, filmový priemysel či novinový biznis to už pocítili. Teraz majú dôvod na obavy aj veľké banky a poisťovne.

Kričia na seba z balkóna na balkón a ja si v prvom momente myslím, že sa hádajú. Nie je to tak. Pani z domu na rohu oznamuje svojej susedke, že v obchode na rohu ulíc Boyeros a Tulipán sa objavilo lepidlo cola loca. Majú doširoka otvorené oči a živo diskutujú. „To lepidlo nebolo, už ani nepamätám... Nikde ho nemali!“ Usmievam sa, ale oči mi padnú na špičku mojej topánky, ktorá už tiež nevyhnutne potrebuje trošku sekundového lepidla, o ktorom susedky tak nadšene hovoria, ako keby to bolo hovädzie na prídelovú knižku. Keby som prišla včas a odniesla si ešte nejakú tubu tej zázračnej substancie, mohla by som si prilepiť aj vypadávajúci kláves na počítači a zvonček na dverách, ktorý už takmer nie je počuť.

Traja ľudia, tri príbehy, traja režiséri, jeden film. Do slovenských kníh prišli Zamatoví teroristi Paľa Pekarčíka, Ivana Ostrochovského a Petra Kerekesa.

Francúzsko vyčnieva v EÚ tým, že úrad prezidenta sa teší silnej, takmer monarchistickej pozícii. Väčšina prezidentov založila dokonca múzeá na svoju pamiatku, vždy v najzapadnutejšej provincii. Navštívil som tieto vysoko symbolické miesta, obmedzil som sa však len na troch prezidentov, ktorých Francúzi znovuzvolili. Na Charlesa de Gaulla, od roku 1959 do 1969 prvého prezidenta piatej republiky, socialistu Francoisa Mitteranda (1981 – 1995) a na gaullistu Jacquesa Chiraca (1995 – 2007).

už je to 22 rokov, čo čakám na prvého prezidenta, ktorý by pomohol dať zmysel nášmu štátu. Tvoji predchodcovia na to boli príliš prostí a nevkusne sebastrední. Až teraz je tu šanca, ale aj pasca.

Milí priatelia. Sú veci exkluzívne a sú veci všedné. Tie exkluzívne ofukujeme, snívame o nich, vážime si ich a obdarúvame nimi. Všedné sú všedné – sivé, obyčajné, všeobecné, ľahko dostupné, niekedy až odkopnutiahodné. Po čase aj exkluzívne veci zovšednejú. Ktovie, ako by dopadol život Rómea a Júlie, keby sa boli zobrali... Banálny koniec, alkohol, nevera, domáce násilie...

Kultúra je potvora. Len tak si pomedzi nás chodí, nepotrebuje výťah ani schody, celkom jednoducho si poletuje vzduchom, motá sa nám popod nohy, občas zlietne spod oblohy, tichučko si kdesi striehne, celé dni sa ani nehne, pokorne si bokom čupí, hlavou krúti na svet hlúpy, nikomu sa nevnucuje, napriek tomu – stále tu je, nehlási sa veľkým krikom, neškerí sa starým zvykom, len si trpezlivo čaká, nie je ako hlúpa straka, čo sa vrhá za ligotom, je tu s tebou – nevieš o tom! Spod obočia na nás gáni, nízkosti sa prísne stráni a len mlčí, sebaistá, a len tíško čosi chystá...

Bezpečnostno-politická kríza v rusko-ukrajinských vzťahoch spôsobila, že Slovensko sa ocitlo uprostred geopolitickej hry veľmocí. Washington, Brusel, Kyjev a na druhej strane Moskva majú voči nám protichodné očakávania. Kde je v tomto všetkom záujem Slovenska?