Ak je Slovensko v nejakom rebríčku predbehnuté africkou krajinou, našinec si povie, že buď niečo nie je v poriadku s oným rebríčkom alebo už načisto pod vedením Smeru upadáme medzi rozvojové štáty. Samozrejme, treba si vždy pozrieť, o čom rôzne medzinárodné indexy vlastne vypovedajú a akou metodikou sú robené. No skúsme na okamih odbočiť od Slovenska, či od spomenutého rebríčka. Pohľad na Botswanu môže totiž v mnohých ohľadoch byť pre nás zaujímavý. Nejde totiž len o „ďalší tuctový zbedačený štátik tretieho sveta“.
Na africké pomery úspech
Pochopiteľne v tejto dvojmiliónovej africkej krajine sa nežije lepšie ako na Slovensku. Podobne ako jej susedia, patrí medzi najviac zasiahnuté vírusom HIV na svete. Pitná voda, pre nás samozrejmosť, môže byť tiež v Botswane problém, pretože na väčšine jej rozlohy sa rozkladá púšť Kalahari. Botswana ešte dlho nedobehne Slovensko v životnej úrovni. Napriek tomu ekonómovia s fascináciou študujú túto africkú krajinu už desaťročia. Vzhľadom na pomery čierneho kontinentu ide totiž o mimoriadny ekonomický úspech.
Po Juhoafrickej republike je Botswana považovaná za druhú najrozvinutejšiu krajinu v subsaharskej Afrike. Keď v roku 1966 získala nezávislosť od Veľkej Británie, mala pritom akurát 12 kilometrov spevnených ciest, 22 ľudí s vysokoškolským vzdelaním a približne stovku so stredoškolským (v krajine v tom čase nebola žiadna univerzita a len dve stredné školy). Odvtedy sa Botswane podarilo zvýšiť svoje HDP na obyvateľa z úrovne 70 dolárov na dnešných 16 tisíc (pre porovnanie Slovensko má cez 23 tisíc). Hospodársky rast je dlhodobý a navyše vysoký (aj keď kríza priniesla isté zakopnutie).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.