Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Anekdota o troch synagógach

.lukáš Krivošík .názory

Česko-britský dramatik, spisovateľ a publicista Benjamin Kuras sa v pozoruhodnej knihe Nebýt Golema (Rabbi Löw, židovství a češství) snaží pomenovať nábožensko-kultúrne základy židovských úspechov. Navyše ukazuje, čím židovské myslenie môže obohatiť aj nás.

Lukáš Krivošík

Moskovitz a Finkelstein stroskotajú na pustom ostrove. Keď ich o pár rokov nájdu, záchranári sa divia, že majú postavené až tri synagógy. Moskovitz vysvetľuje: „Do tejto chodím ja, do tamtej on. Tej tretej sa obidvaja zďaleka vyhýbame.“

Táto anekdota v skratke naznačuje, že bájna židovská súdržnosť je prinajmenšom vyvážená židovskou hašterivosťou. O niečom podobnom som tu raz napísal dlhý článok. Tam, kde sa stretnú dvaja Židia, vzápätí vzniknú aspoň tri židovské názory. (Dô)vtipnými anekdotami ako je táto Benjamin Kuras pretkal celú svoju novú knihu. No v skutočnosti sa v nej naraz dotýka viacerých vážnych tém. Opisuje svoju konverziu na židovskú vieru v britskom exile, ponúka zaujímavý náhľad do židovskej minulosti i prítomnosti, no ťažiskom jeho rozprávania je osobnosť a dielo rabína Jehudu Löwa. Ten je širokej verejnosti známejší ako legendárny Maharal, tvorca pražského golema, ktorý žil v 16. a 17. storočí.

Kurasa však nezaujímajú ani tak legendy ako reálne dielo tohto židovského učenca, ktoré sa snaží predstaviť súčasnému českému čitateľovi. Autor pritom vyzdvihuje určité spoločné znaky židovskej mentality, či kultúry, ktoré napriek vnútorným rozdielom počas stáročí prenasledovania zaručili životaschopnosť tohto ľudu a popri tom aj pôsobivé úspechy na poli učenosti, umenia, obchodu, či vedy.

Prečo by Slovákov mala zaujímať kniha o židovstve, adresovaná Čechom?

Pochopiteľne, Kuras je český autor, ktorý touto knihou vychádza v ústrety českému čitateľovi, zaujímajúcemu sa o židovstvo. Spomína židovské príslovie: „Aký je národ, takých má Židov“. A pripomína, že tie kultúry, ktoré príspevok svojej židovskej menšiny vstrebávajú, prosperujú. Inak povedané, ak Židia v nejakej oblasti pozitívne vynikajú, je múdre jednak sa od nich pragmaticky učiť, a jednak snažiť sa zvládať ich hru rovnako alebo ešte lepšie ako oni sami. Dobrým príkladom, ktorý uvádza Kuras, je fenomén talianskej renesancie:

„V priebehu jednej generácie Taliani Židov dobiehajú takmer vo všetkých praktických znalostiach obchodu, remesiel, podnikania a finančníctva, vo vede, medicíne, jazykovede, filozofii a štátotvornosti. Pomáhajú si k tomu tým, že nepokryte a bezostyšne využívajú akúkoľvek židovskú vzdelanosť, ktorá sa im ochotne dáva k dispozícii.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite