Je to ako rozísť sa s niekým a potom ho stretávať. Nikomu sa do toho nechce. Buď sa do toho človek jednoducho nikdy nepustí, alebo mu zakaždým zovrie žalúdok a dostavia sa či už výčitky, alebo spomienky. No je to jednoducho nezdravé prostredie.

Juraj Kemka sa na najznámejšie video jedného z kandidátov na úrad prezidenta SR pozrel trochu inými očami.

So Štefanom mám vždy príjemný rozhovor. Vystriehne si vzácnu chvíľku, keď som v kancelárii sám, a decentne zaklope s návrhom na tému, o ktorej sa chce rozprávať.

Predošlá posádka mi tu vychlopce celú kvótu na najbližšie mesiace, zvyšok rozpredá na čiernom trhu, a nevinní Slováci, čo prídu na dovolenku na Maldivy, majú ostať nasucho? Musím spraviť nemožné. Aj mimo medzí zákona.

Nedávno sa v médiách objavilo video, na ktorom ukrajinský novinár tajnou kamerou zaznamenal to, ako od neho na hranici pýtal slovenský colník úplatok. Našinca trochu prekvapilo, že ide o slovenského colníka.  

„Vyrastal som v detskom domove do tri a pol roka, nato si ma adoptovali. A potom adoptívni rodičia zomreli. To som mal osemnásť,“ rozhovoril sa Štefan v jedno nedeľné popoludnie.

„…a to mám akože začínať odznova?“ spýtajú sa viacerí, keď sa ich snažíte stimulovať na zmenu. Či už krajiny pobytu, práce, partnera… Ide z toho predsa strach, kto to kedy videl, dobrovoľne sa vzdávať ťažko nadobudnutých vecí a kariéry a robiť všetko odznova?

Kniha francúzskeho historika Michela Pastoureaua o symboloch v stredoveku vysvetľuje, ako Západ vytváral z vecí, zvierat, rastlín či farieb svoje prvé symbolické formy. Pastoureau nás tak učí vidieť svet očami stredovekého človeka.

Vrátnik. Holič. Taxikár. Očakáva sa od nich, že budú zhovorčiví. Že budú sociálni, poklebetia, prinesú nové správy z okolitého mikrosveta. Zo svojej relatívne statickej pozície majú možnosť vidieť to, čo pachtiaci sa ľudia nevidia. Ľudia k nim prichádzajú a odchádzajú.

Dnes k nám do útulku RESOTY prišiel človek bez domova, ovešaný krížmi, chváliac sa známosťou s Marošom Kuffom.