lenže potom sú tu aj ľudia, ktorí sú od nových začiatkov závislí. Napríklad ja. Nie, nie je to dobré. Rozhodne odporujem obrázku vzorovej občianky budujúcej lepšiu budúcnosť pre seba aj krajinu. Začalo sa to už v detstve.
Nikto ma nemal rád. Nikto sa so mnou nehral a všetkým som liezla na nervy. Predpokladám, že som si za to mohla sama, ale na tom teraz nezáleží. A tak mi fakt, že sa stále sťahujeme a ja musím meniť školy, nesmierne vyhovoval.
Vždy večer pri zaspávaní, pred prvým dňom v novej škole, som si vravela, že teraz sa to už určite nestane. Určite. Budem sa tváriť úplne normálne, príčetne, priemerne, hovoriť také tie vety ako ostatné deti… a najmä neprezrádzať, že moja mama je herečka.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.