„Ostatná rodina bola proti mne, nedovolili mi nič po nich zdediť. Vadilo im, že si Cigána adoptovali. Najskôr zomrel otec a do roka takisto mama. Keď zomierala, všetok majetok si ešte počas jej života rodina rozobrala. V osemnástich som zostal zrazu celkom sám, bez akýchkoľvek prostriedkov, len s maturitným vysvedčením v odbore kuchár-čašník. Aspoň to mi po rodičoch zostalo. To ma držalo. Potom nasledovala dva roky vojenčina, najskôr v Jaroměři a potom ma poslali variť až do karakumskej púšte v Rusku. Páčilo sa mi tam. Boli tam ľudia zovšadiaľ, necítil som sa tam ako Cigán.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.