vysoký uhladený pán zo Záhoria rómskej národnosti má napriek sedemdesiatke husté čierne vlasy vždy učesané vzad, pestované fúziky, štíhlu postavu a švihácku chôdzu. Do našej komunity pre ľudí bez domova prišiel pred pár mesiacmi. Dom nechal deťom a pätnástim vnúčatám. Keď ovdovel, bolo mu v dome smutno a túlal sa. Na sedem dospelých detí je zvlášť hrdý. „Všetky majú školy, nie ako terajšie deti u nás,“ pochválil sa s úsmevom popod fúziky. „Dnes majú deti z osady horšie vzdelanie ako za socializmu,“ rozohnil sa hľadiac do zeme.
„Decko z osady keď ide do prvej triedy, malo by mať aspoň dve hodiny denne vyučovanie v cigánskom jazyku. Keď má šesť rokov a je z osady, tak je zaostalé. Rodičia sa mu nevenujú, pretože aj oni sú často zaostalí. Stačilo by pár predmetov v cigánskom jazyku a ostatné v slovenskom. Takému decku je slovenčina úplne cudzia, nemá ešte mozog na nový jazyk. Cez rómčinu by pochopilo aj slovenčinu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.