So Štefanom mám vždy príjemný rozhovor. Vystriehne si vzácnu chvíľku, keď som v kancelárii sám, a decentne zaklope s návrhom na tému, o ktorej sa chce rozprávať.

Predošlá posádka mi tu vychlopce celú kvótu na najbližšie mesiace, zvyšok rozpredá na čiernom trhu, a nevinní Slováci, čo prídu na dovolenku na Maldivy, majú ostať nasucho? Musím spraviť nemožné. Aj mimo medzí zákona.

„Vyrastal som v detskom domove do tri a pol roka, nato si ma adoptovali. A potom adoptívni rodičia zomreli. To som mal osemnásť,“ rozhovoril sa Štefan v jedno nedeľné popoludnie.

Titulok bol podstatou apelu šéfa OECD Angela Gurríu počas jeho návštevy Slovenska. A ešte dodal, že mnohé krajiny snívajú o tom, aby mali odchod do dôchodku naviazaný na očakávanú dĺžku dožitia.

„…a to mám akože začínať odznova?“ spýtajú sa viacerí, keď sa ich snažíte stimulovať na zmenu. Či už krajiny pobytu, práce, partnera… Ide z toho predsa strach, kto to kedy videl, dobrovoľne sa vzdávať ťažko nadobudnutých vecí a kariéry a robiť všetko odznova?

Kniha francúzskeho historika Michela Pastoureaua o symboloch v stredoveku vysvetľuje, ako Západ vytváral z vecí, zvierat, rastlín či farieb svoje prvé symbolické formy. Pastoureau nás tak učí vidieť svet očami stredovekého človeka.

Vrátnik. Holič. Taxikár. Očakáva sa od nich, že budú zhovorčiví. Že budú sociálni, poklebetia, prinesú nové správy z okolitého mikrosveta. Zo svojej relatívne statickej pozície majú možnosť vidieť to, čo pachtiaci sa ľudia nevidia. Ľudia k nim prichádzajú a odchádzajú.

Dnes k nám do útulku RESOTY prišiel človek bez domova, ovešaný krížmi, chváliac sa známosťou s Marošom Kuffom.

Marián Leško a Grigorij Mesežnikov hovoria o tom, ako vidia a vnímajú to, čo sa deje v spojitosti s nadchádzajúcou voľbou prezidenta, kto sú podľa nich favoriti a prečo.

V roku 2005 sa ma všetci pýtali, prečo to robím. Že som naivná a zaslepená. Vtedy ešte neexistoval pojem slniečkar. Že či neviem, ako nás všetkých okrádajú – cez sociálne dávky, cez dedinské ploty… že si mám skúsiť s nimi žiť.