.dnes 83-ročný legendárny letecký konštruktér Tadeáš Wala pracoval do roku 1989 ako banský výskumník a v tejto práci zostal až do šesťdesiatky. Napriek tomu, že jeho sen bol úplne iný. „Vždy som chcel byť leteckým konštruktérom a aj som navštevoval leteckú školu pre stavbu lietadiel,“ vraví pán Wala. „No keď som v roku 1957 doštudoval, dostal som ,umiestenku´ do nováckych baní.“
Svojej túžby sa nikdy nevzdal, a tak návrhy konštrukcií leteckých strojov vyvíjal aspoň vo voľnom čase. Paradoxne, k svojej vysnívanej práci sa naplno dostal až na dôchodku. „Preto mám čas sa tomu naplno venovať,“ usmeje sa. S firmou Aerospool, ktorú spoluzakladal, preniesol svoje modely konštrukcií lietadiel do reality. Dnes lietajú po celom svete.
.detstvo v kabíne
Letecká vášeň v ňom zrela už od chlapčenského veku. Druhú svetovú vojnu prežil v českom Tešínsku pri poľských hraniciach, ktoré počas vojny patrilo Nemecku. „Ponad nás denne prelietavali desiatky lietadiel smerom na východný front,“ spomína pán Wala, ktorý chodil do nemeckej školy. „Jeden Junkers 52 núdzovo pristál asi 300 metrov od nášho rodinného domu. Jeho mechanik bol ubytovaný u nás a ja som sa s ním dlho rozprával o jeho skúsenostiach, montáži či údržbe lietadiel.“
Pán Wala študoval na strojníckej fakulte v Ostrave a na Leteckom technickom inštitúte v Poľsku. Letecký preukaz na vetrone získal už ako 14-ročný. V plachtení sa stal dvakrát majstrom republiky a československým reprezentantom. Na prvom vetroni vlastnej konštrukcie, ktorý zalietal v roku 1971, dokonca súťažil na medzinárodných pretekoch v Maďarsku.
V roku 1991 spolu s ďalšími siedmimi spoločníkmi a nadšencami lietania založil firmu Aerospool. Hoci sa firma spočiatku nevenovala výrobe vlastných lietadiel, postupne začala vyvíjať a vyrábať vlastné modely od pána Walu. Hangár na lokálnom letisku v Prievidzi, v ktorom firmu rozbehli, si ešte prenajali od aeroklubu, no firma časom letisko zmenila na nepoznanie. Pribudlo niekoľko výrobných hál. „Keď sme tu mali na návšteve ministra, povedali sme mu, že toto všetko sme vybudovali na zelenej lúke. On mi na to odpovedal, že buďte radi, že ste tú lúku mali,“ smeje sa pán Wala. Z letiska majú výborný výhľad na Bojnický zámok. „Raz sa nás jeden americký klient spýtal, aký film tu natáčajú, keď tu majú také veľké kulisy.“
.zrod Dynamicu
Dvojmiestne lietadlo Dynamic WT9 v Aerospoole vytvorili v roku 2001, keď už bola firma etablovaná a mohla si dovoliť náročnejší vývoj. Náklady na vývoj nového lietadla tohto typu pán Wala odhaduje na 1,5 až dva milióny eur. Už na prvých výstavách lietadlo zaujalo dielenským spracovaním, nízkou hmotnosťou a dobrým výkonom. Objednávky v poradí na deviaty model lietadla od Tadeáša Walu sa začali hrnúť a Dynamic sa stal druhým sériovo vyrábaným ultraľahkým lietadlom na Slovensku (okrem Aerospoolu ultraľahké lietadla dnes vyrába aj Shark.aero v Senici, Tomark v Prešove a Aeropro v Nitre).
Dnes po celom svete lieta päť stoviek Dynamicov, ktoré sa vo svojej kategórii považujú za svetovú špičku. Rakúsky pilot Helmuth Lehner na tomto malom lietadle dokonca takmer obletel svet (z ostrova v juhozápadnom Pacifiku sa mu nepodarilo odletieť na Havaj pre monzúnové dažde, musel sa tak nechať doviesť na západné pobrežie USA).
Aerospool dnes vyvíja jeho desiaty model lietadla. Pri hangároch už stojí prototyp nového Advanticu WT10, ktorý sa od „deviny“ na pohľad líši len tým, že je pre štyroch ľudí. Vývoj lietadla trval dva roky a v apríli ich skúšobný pilot urobil na prototype prvé lety, ktoré slúžia na overenie aerodynamickej koncepcie, aby mohli konštruktéri pred sériovou výrobou vylepšovať letové vlastnosti.
.krištáľový senior
Tadeáš Wala nie je legendou len v konštrukciách, ale aj ako pilot. Drží niekoľko národných (ČSR) rekordov a ako jeden z prvých plachtárov v Európe v roku 1962 na súťaži v poľskom Leszne obletel 500-kilometrový trojuholník. Splnil aj výškovú podmienku 6 600 metrov, do ktorej si na vetroni bez kyslíkových prístrojov a v búrkovom oblaku trúfol v roku 1959, čím získal diamantový odznak Medzinárodnej leteckej federácie.
Napriek veku stále lietať neprestal. „Málokto vo veku pána Walu sa dokáže vybrať do Austrálie a lietať tam na vetroňoch,“ vraví o ňom riaditeľ Aerospoolu Ján Hrabovský. „Chcel by som mať v jeho veku také fyzické a mentálne zdravie.“ Na vetroňoch pán Wala nalietal 3 500 hodín a 125-tisíc kilometrov a na motorových lietadlách asi 1 300 hodín. „Ešte stále mám platnú licenciu, ale dnes sa už len občas preletím s Dynamicom. Ale to sú len také výlety.“ Nebála sa o neho jeho manželka? „Nebála, ale často som jej doma chýbal. Ako člen reprezentácie som bol preč tri mesiace v roku. Dnes jej to musím vracať, lebo je na vozíku a potrebuje moju pomoc.“
Tadeáš Wala bol špičkovým odborníkom aj v oblasti banského technického rozvoja, ešte v roku 1988 dostal národnú cenu za konštrukciu špeciálnej mechanizovanej výstuže na podzemné dobývanie a pred štyrmi rokmi bol ocenený Krištáľovým krídlom 2008 za celoživotné dielo. V roku 2006 dostal aj cenu Senior roka za to, ako starostlivo sa staral o svoju manželku. Napokon, pán Wala je živým a stále energicky pôsobiacim dôkazom toho, že ani starší občania nemusia zostať zabudnutí.
Svojej túžby sa nikdy nevzdal, a tak návrhy konštrukcií leteckých strojov vyvíjal aspoň vo voľnom čase. Paradoxne, k svojej vysnívanej práci sa naplno dostal až na dôchodku. „Preto mám čas sa tomu naplno venovať,“ usmeje sa. S firmou Aerospool, ktorú spoluzakladal, preniesol svoje modely konštrukcií lietadiel do reality. Dnes lietajú po celom svete.
.detstvo v kabíne
Letecká vášeň v ňom zrela už od chlapčenského veku. Druhú svetovú vojnu prežil v českom Tešínsku pri poľských hraniciach, ktoré počas vojny patrilo Nemecku. „Ponad nás denne prelietavali desiatky lietadiel smerom na východný front,“ spomína pán Wala, ktorý chodil do nemeckej školy. „Jeden Junkers 52 núdzovo pristál asi 300 metrov od nášho rodinného domu. Jeho mechanik bol ubytovaný u nás a ja som sa s ním dlho rozprával o jeho skúsenostiach, montáži či údržbe lietadiel.“
Pán Wala študoval na strojníckej fakulte v Ostrave a na Leteckom technickom inštitúte v Poľsku. Letecký preukaz na vetrone získal už ako 14-ročný. V plachtení sa stal dvakrát majstrom republiky a československým reprezentantom. Na prvom vetroni vlastnej konštrukcie, ktorý zalietal v roku 1971, dokonca súťažil na medzinárodných pretekoch v Maďarsku.
V roku 1991 spolu s ďalšími siedmimi spoločníkmi a nadšencami lietania založil firmu Aerospool. Hoci sa firma spočiatku nevenovala výrobe vlastných lietadiel, postupne začala vyvíjať a vyrábať vlastné modely od pána Walu. Hangár na lokálnom letisku v Prievidzi, v ktorom firmu rozbehli, si ešte prenajali od aeroklubu, no firma časom letisko zmenila na nepoznanie. Pribudlo niekoľko výrobných hál. „Keď sme tu mali na návšteve ministra, povedali sme mu, že toto všetko sme vybudovali na zelenej lúke. On mi na to odpovedal, že buďte radi, že ste tú lúku mali,“ smeje sa pán Wala. Z letiska majú výborný výhľad na Bojnický zámok. „Raz sa nás jeden americký klient spýtal, aký film tu natáčajú, keď tu majú také veľké kulisy.“
.zrod Dynamicu
Dvojmiestne lietadlo Dynamic WT9 v Aerospoole vytvorili v roku 2001, keď už bola firma etablovaná a mohla si dovoliť náročnejší vývoj. Náklady na vývoj nového lietadla tohto typu pán Wala odhaduje na 1,5 až dva milióny eur. Už na prvých výstavách lietadlo zaujalo dielenským spracovaním, nízkou hmotnosťou a dobrým výkonom. Objednávky v poradí na deviaty model lietadla od Tadeáša Walu sa začali hrnúť a Dynamic sa stal druhým sériovo vyrábaným ultraľahkým lietadlom na Slovensku (okrem Aerospoolu ultraľahké lietadla dnes vyrába aj Shark.aero v Senici, Tomark v Prešove a Aeropro v Nitre).
Dnes po celom svete lieta päť stoviek Dynamicov, ktoré sa vo svojej kategórii považujú za svetovú špičku. Rakúsky pilot Helmuth Lehner na tomto malom lietadle dokonca takmer obletel svet (z ostrova v juhozápadnom Pacifiku sa mu nepodarilo odletieť na Havaj pre monzúnové dažde, musel sa tak nechať doviesť na západné pobrežie USA).
Aerospool dnes vyvíja jeho desiaty model lietadla. Pri hangároch už stojí prototyp nového Advanticu WT10, ktorý sa od „deviny“ na pohľad líši len tým, že je pre štyroch ľudí. Vývoj lietadla trval dva roky a v apríli ich skúšobný pilot urobil na prototype prvé lety, ktoré slúžia na overenie aerodynamickej koncepcie, aby mohli konštruktéri pred sériovou výrobou vylepšovať letové vlastnosti.
.krištáľový senior
Tadeáš Wala nie je legendou len v konštrukciách, ale aj ako pilot. Drží niekoľko národných (ČSR) rekordov a ako jeden z prvých plachtárov v Európe v roku 1962 na súťaži v poľskom Leszne obletel 500-kilometrový trojuholník. Splnil aj výškovú podmienku 6 600 metrov, do ktorej si na vetroni bez kyslíkových prístrojov a v búrkovom oblaku trúfol v roku 1959, čím získal diamantový odznak Medzinárodnej leteckej federácie.
Napriek veku stále lietať neprestal. „Málokto vo veku pána Walu sa dokáže vybrať do Austrálie a lietať tam na vetroňoch,“ vraví o ňom riaditeľ Aerospoolu Ján Hrabovský. „Chcel by som mať v jeho veku také fyzické a mentálne zdravie.“ Na vetroňoch pán Wala nalietal 3 500 hodín a 125-tisíc kilometrov a na motorových lietadlách asi 1 300 hodín. „Ešte stále mám platnú licenciu, ale dnes sa už len občas preletím s Dynamicom. Ale to sú len také výlety.“ Nebála sa o neho jeho manželka? „Nebála, ale často som jej doma chýbal. Ako člen reprezentácie som bol preč tri mesiace v roku. Dnes jej to musím vracať, lebo je na vozíku a potrebuje moju pomoc.“
Tadeáš Wala bol špičkovým odborníkom aj v oblasti banského technického rozvoja, ešte v roku 1988 dostal národnú cenu za konštrukciu špeciálnej mechanizovanej výstuže na podzemné dobývanie a pred štyrmi rokmi bol ocenený Krištáľovým krídlom 2008 za celoživotné dielo. V roku 2006 dostal aj cenu Senior roka za to, ako starostlivo sa staral o svoju manželku. Napokon, pán Wala je živým a stále energicky pôsobiacim dôkazom toho, že ani starší občania nemusia zostať zabudnutí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.