Arnošta Lustiga som poznal z chodieb Lidových novín, Jiřího Slavíčka zo štúdia Slobodnej Európy. Obaja práve skončili časť svojho príbehu, a mne sa okrem smútku zdá, že niečo je vo vzduchu.

Je to ťažká téma, plná emócií, predsudkov a vier. Ale po 20 rokoch slobody je najvyšší čas postaviť sa k odluke priamo – cirkev už nepotrebuje pomoc štátu. Je to naopak a bude to tak lepšie.

Štyria odsúdení z kauzy Cervanová prešli v roku 2007 detektorom lži. Dvaja nemohli, pretože boli ešte vo väzbe. .týždeň sprostredkoval minulú stredu možnosť detektora aj pre nich. Výsledok?

Bolo to parádne predstavenie. Dohoda pri víne, noc pod kabátom, sólista z Harvardu, hrozba konca koalície, vykopnutie trablmejkra z klubu a na záver všetko po starom. Slovenská krása.

Na prvý pohľad je to jasné – Egypťania už nechcú skorumpovaného Husního Mubaraka. Ale čo chcú – viac slobody, viac islamu, viac sociálnych dávok? Bude nový Egypt dobrou či zlou správou pre svet?

Dve rozhodnutia Ústavného súdu znamenajú nielen porážku namysleného štátu a víťazstvo slobody, ale aj vážnu otázku – kto má teraz zaplatiť za škody, ktoré spôsobila Ficova garnitúra?

Slobodné rozhodovanie o fungovaní štátu, v ktorom žijeme, je ovocím novembra 1989. Petícia a referendum, ktoré odbory a Smer pripravujú, sú však antinovembrové a ohrozujú základy štátu.

Jeden ťahá políciu k službe ľuďom, druhý posúva justíciu k službe sebe. Jeden hľadá v policajtoch čestnosť a profesionalitu, druhý podporuje v sudcoch sebectvo. Šéf polície verzus pán súdov.

Očakávať čokoľvek od roku 2011 je nerozumné. Rok neprinesie nič. Všetko, čo sa za týchto 365 dní stane a čo môžeme ovplyvniť, spôsobia výlučne naše slobodné rozhodnutia.

Na začiatku roka sa zdalo, že len zázrak môže Slovensko vytrhnúť z rúk krstných otcov, ktorí sa ukryli pod odpudivú značku Smer-HZDS-SNS. Na konci roka sa zdá, že zázrak sa stal, ale krstní otcovia ostali.