Martina Mojžiša poznám už veľmi dlho, ale pravidelne sa stretávame a spolupracujeme až posledných sedem rokov. Začali sme jeho invenčnými článkami o vede v tomto časopise, pokračovalo to fascinujúcimi diskusiami v televíznej Lampe o Einsteinovi, vesmíre a elementárnych časticiach, a rozvinulo sa to poctivo odpracovanými kauzami Cervanová, Hedviga Malinová a Planéta vedomostí. Vo všetkých týchto aktivitách som Martina spoznal ako človeka, ktorý ide do hĺbky, a pritom sa netopí v nezrozumiteľnosti, ide k podstate, a pritom nezabúda na detail, no najmä – ide mu o pravdu, aj keď by mu mala priniesť posmech či príkorie.
Postupne sme sa s Martinom spriatelili. Po celý ten čas som spoznával jeho názory na verejné dianie, vedel som, ako volil a zisťoval som aj to, ako ťažko niesol, že rozumní a poctiví ľudia z politiky ubúdajú. A hoci na našich spoločných cestách autom po slovenských univerzitách a diskusných kluboch dodnes diskutujeme najmä o hraniciach vesmíru a útrobách atómu, čoraz častejšie sme riešili aj otázku, či je tento trend, pre Slovensko taký zničujúci, neodvratný. A z toho, ako Martin reagoval, mi bolo jasné, že keď príde ponuka, neujde pred ňou.
Ponuka prišla. Viem o jej okolnostiach veľa, ale poviem len tri dôležité veci.
Prvá – Martin mi povedal, že ak by to akokoľvek oslabilo .týždeň, neprijme ju. Odpovedal som mu, že to .týždeň neoslabí, ale posilní. Martin bude ďalej náš redaktor pre vedu. Len ak by chcel občas napísať o politike, bude mať iba postavenie hosťa, ako všetci ostatní kandidáti.
Druhá – Martin nijako netúžil kandidovať. Bol spokojný so svojou rolou v .týždni aj na matematicko-fyzikálnej fakulte a má krásnu rodinu. Opakovane mi ticho vravieval, že je šťastný človek. Martin Mojžiš naozaj nekandiduje preto, že to potrebuje k pocitu dôležitosti či zmyslu. Kandiduje, lebo cíti, že je to jeho povinnosť voči tej predstave o Slovensku, o ktorej tak často do noci diskutujeme.
Tretia kľúčová vec – ponuka neprišla od zavedenej strany, a nemá podobu istoty. Naopak, prišla od Matoviča, a má podobu neistého pokusu. Toto si na Martinovom rozhodnutí vážim najviac. Viem, aký dokáže byť tvrdohlavý, poznám jeho sebavedomie, a mnohokrát som zažil, ako poľahky prevyšuje priemer. Martin vyčnieva, a predsa prijal poníženie kandidátky, ktorá je cynikmi vysmievaná ako čosi, čo nemôže fungovať (mimochodom, práve preto si myslím, že fungovať bude). Urobil to preto, že cíti spolupatričnosť s vysmievanými OKS a KDS, ale najmä preto, že neznáša korupciu, flirtovanie všetkých s Ficom a všadeprítomné dlhy. Nemusel, nepotreboval to, ale urobil to.
Martin, k tvojmu ťažkému rozhodovaniu a jeho výsledku cítim hlbokú úctu. Bude mi cťou byť naďalej tvojím kolegom.
Postupne sme sa s Martinom spriatelili. Po celý ten čas som spoznával jeho názory na verejné dianie, vedel som, ako volil a zisťoval som aj to, ako ťažko niesol, že rozumní a poctiví ľudia z politiky ubúdajú. A hoci na našich spoločných cestách autom po slovenských univerzitách a diskusných kluboch dodnes diskutujeme najmä o hraniciach vesmíru a útrobách atómu, čoraz častejšie sme riešili aj otázku, či je tento trend, pre Slovensko taký zničujúci, neodvratný. A z toho, ako Martin reagoval, mi bolo jasné, že keď príde ponuka, neujde pred ňou.
Ponuka prišla. Viem o jej okolnostiach veľa, ale poviem len tri dôležité veci.
Prvá – Martin mi povedal, že ak by to akokoľvek oslabilo .týždeň, neprijme ju. Odpovedal som mu, že to .týždeň neoslabí, ale posilní. Martin bude ďalej náš redaktor pre vedu. Len ak by chcel občas napísať o politike, bude mať iba postavenie hosťa, ako všetci ostatní kandidáti.
Druhá – Martin nijako netúžil kandidovať. Bol spokojný so svojou rolou v .týždni aj na matematicko-fyzikálnej fakulte a má krásnu rodinu. Opakovane mi ticho vravieval, že je šťastný človek. Martin Mojžiš naozaj nekandiduje preto, že to potrebuje k pocitu dôležitosti či zmyslu. Kandiduje, lebo cíti, že je to jeho povinnosť voči tej predstave o Slovensku, o ktorej tak často do noci diskutujeme.
Tretia kľúčová vec – ponuka neprišla od zavedenej strany, a nemá podobu istoty. Naopak, prišla od Matoviča, a má podobu neistého pokusu. Toto si na Martinovom rozhodnutí vážim najviac. Viem, aký dokáže byť tvrdohlavý, poznám jeho sebavedomie, a mnohokrát som zažil, ako poľahky prevyšuje priemer. Martin vyčnieva, a predsa prijal poníženie kandidátky, ktorá je cynikmi vysmievaná ako čosi, čo nemôže fungovať (mimochodom, práve preto si myslím, že fungovať bude). Urobil to preto, že cíti spolupatričnosť s vysmievanými OKS a KDS, ale najmä preto, že neznáša korupciu, flirtovanie všetkých s Ficom a všadeprítomné dlhy. Nemusel, nepotreboval to, ale urobil to.
Martin, k tvojmu ťažkému rozhodovaniu a jeho výsledku cítim hlbokú úctu. Bude mi cťou byť naďalej tvojím kolegom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.