Dobrý deň, pán Šefčovič, ďakujem Vám, že kandidujete do verejnej funkcie. Táto možnosť je ovocím novembra 1989 – a ja dúfam, že Vy ste si ten dátum predsa len všimli. Ale dovoľte mi, aby som aj ja využil jednu slobodu.

To, čo sa deje okolo Ústavného súdu, znovu raz ukazuje, že Slovensko neohrozujú tí, na ktorých ukazoval najskôr Mečiar a teraz Fico s nacionalistami a extrémom, ale oni sami.

vstupujeme do roka, v ktorom oslávime 30. výročie pádu komunizmu. Bude to aj rok prezidentských volieb a rok, v ktorom sa dobuduje slušná alternatíva moci – ale tiež rok slobodných médií.

Bol to prelomový rok. Vo februári prišla vražda novinára, jar priniesla plné námestia a koniec premiéra, na jeseň bol odsúdený Bašternák a zadržaný Kočner. Niečo sa pohlo.

Novým ministrom zahraničných vecí je – starý minister zahraničných vecí. Tento absurdný výrok presne zodpovedá spôsobu, akým sa tu uvažuje o vzťahu medzi občanom, svedomím a mocou.

Pohľad na súčasné Slovensko je naozaj depresívny. Ale popri plagiátoch, nezmysloch o Sorosovi, poníženosti voči Rusku a hre na slušného Lajčáka tu už rastie reálna nádej. O nej je naša nová kniha.

Bol to poučný týždeň. Ukázal, ako ľahko sa dáme oklamať uhladenou rečou diplomata, ako ťažko chápeme, že podvod je dôvod na odchod z funkcie, no a tiež to, že moc vie byť omamná až po obeť vlastných detí.

Komunálne voľby ukázali, že slušnejšie Slovensko naberá dych. No už prvé dni po voľbách upozornili, že porazení sa natoľko boja trestu, že v zápase o prežitie použijú mečiarovské prostriedky.

Keď som v sobotu vošiel do volebnej miestnosti a zaregistroval sa, mal som trochu iný pocit ako zvyčajne.

Asi prvýkrát vôbec sa vyslovene teším na komunálne voľby. Jednak preto, že v mojom meste aj mestskej časti mám výborných kandidátov, ale skutočný dôvod je oveľa širší.