Uplynulých dvanásť dní som strávil s Kemkovcami v našom milovanom americkom veľkomeste. V piatok ráno sme sa vrátili fyzicky – a už v to poobedie som bol doma aj inak.

Odísť občas na druhý koniec sveta býva užitočné na to, aby sme z odstupu lepšie pochopili vlastný svet. Ale niekedy je to užitočné aj inak – lebo skúsiť pochopiť Trumpovu Ameriku sa dá asi len z Ameriky.

Dostal som list. No list, bol to skôr pokus, aby som si uvedomil, že pre Vaša Miku je Bratislava to hlavné, a preto ho treba voliť. Ale ja ho voliť nebudem, lebo nemôžem. Patrí sa konkrétne odpovedať, tak nech sa páči.

Keď prezident v roku 2014 porazil predsedu Smeru, nespôsobil len koniec dominancie Roberta Fica, ale priniesol nádej na prvého dôstojného prezidenta. Tú nádej naplnil – no dnes stojí pred úlohou ešte väčšou.

Tie udalosti delí 50 rokov a celkom iné svety – a predsa je v nich toľko podobného, až to zabolí. Okupácia Československa a vražda Jána a Martiny sú atómovo presné zrkadlá, ktoré nás odhaľujú až na kosť.

Povráva sa, že časti Smeru už prekáža, kam až ich zatiahol exminister Kaliňák. A pohľad na preferencie akoby pritakával budúcemu spojeniu lepšej časti opozície s “rebelmi”. Áno? Nie, nie, nie.

Už druhýkrát v krátkej histórii Slovenska riešime únos s účasťou ľudí a techniky slovenských štátnych orgánov. A ja mám dôvod si myslieť, že to nie je náhoda.

Bola to krásna Tour. Vynikla viacerými dojazdmi, niektorými vrchármi, nedokončením top šprintérov, čoraz krajšími zábermi krajiny, a ako vždy – Petrom Saganom.

Ak by základňa Putinových vierozvestcov u nás vznikla v čase stabilného Západu, bola by prejavom geopolitického zúfalstva. Ale ona prišla práve teraz, v čase neistoty. Je to vypočítaný mocenský signál a arogantná výzva našej slobode.

Bol to veľký mesiac futbalu, ale aj Putinovej propagandy, ktorá na chvíľu prikryla problémy Ruska. Boli to dobré majstrovstvá s pekným futbalom, ale aj waterloo megahviezd. Boli to MS.