Keď som v sobotu vošiel do volebnej miestnosti a zaregistroval sa, mal som trochu iný pocit ako zvyčajne.

Asi prvýkrát vôbec sa vyslovene teším na komunálne voľby. Jednak preto, že v mojom meste aj mestskej časti mám výborných kandidátov, ale skutočný dôvod je oveľa širší.

Exdôstojník tajnej služby sledoval novinárov. Sudca z Popradu vyháňa prezidenta do Izraela. Okrem Jána Kuciaka a jeho priateľky sa uvažovalo aj o vražde opozičného politika. Aký sme štát?

Keď sa povie Československo, napadne mi Havel a VPN, potom Masaryk a Štefánik, potom slovenské deportácie a český odsun Nemcov, a potom krutosť komunistov a odvaha disidentov. Veľký príbeh.

Romana Kvasnicu poznám mnoho rokov. Ale len raz som ho počul hovoriť tak, ako teraz – bolo to v čase, keď štát ubližoval Hedvige Malinovej. Teraz hovoril o vražde, Kočnerovi a povahe moci.

Všetci teraz riešime, prečo by Kočner riskoval až tak, že si objednal vraždu novinára. Ale to je zrejme úplne nesprávna otázka. Namieste je skôr pýtať sa, prečo sa u nás vražda Jána Kuciaka už za priveľký risk nepovažovala.

Zadržanie deviatich podozrivých a obvinenie štyroch z nich v súvislosti s vraždou novinára a jeho priateľky je dôležitá správa. Ale nie je to ešte tá správa, na ktorú Slovensko už sedem mesiacov čaká.

Keď sa v roku 1998 podarilo skončiť s primitivizmom navonok aj dovnútra Slovenska, bola to po novembri 1989 druhá šanca zmeniť veci verejné. Aký je výsledok po 20 rokoch?

Uplynulých dvanásť dní som strávil s Kemkovcami v našom milovanom americkom veľkomeste. V piatok ráno sme sa vrátili fyzicky – a už v to poobedie som bol doma aj inak.

Odísť občas na druhý koniec sveta býva užitočné na to, aby sme z odstupu lepšie pochopili vlastný svet. Ale niekedy je to užitočné aj inak – lebo skúsiť pochopiť Trumpovu Ameriku sa dá asi len z Ameriky.