Strach je deštruktívny spoločník. A ten strach, ktorý cítiť nad prieskumami verejnej mienky, navyše veľmi zle radí. Lebo poraziť treba Smer, nie jeho extrémistických pomocníkov.

Diskusia, ktorú vyvolala likvidácia iránskeho teroristu Sulejmáního, je užitočná.

Bude to najdôležitejší rok. A rozhodneme o ňom najmä podľa toho, či začneme meniť naše národné presvedčenie, že pravda a slušnosť sú v politike naivné a že intrigy a lži sú cestou

Bol to dôležitý rok. Odhalil o nás viac, než je nám milé, ale práve tým pripravil Slovensko na zmenu, ktorá je na dosah. Tá pravda bola občas naozaj krutá, ale bez nej by sme boli stratení v naivite o povahe tohto štátu.

Kandidátky sú uzatvorené, parlament končí, je pred Vianocami. Žiadalo by sa trochu pokoja pred finálovým kolom o povahu Slovenska. Lenže dominuje neprimeranosť – slov aj činov.

S radosťou oznamujem, že sme spolu s Martinom Mojžišom dokončili knihu o tom, ako vnímame Slovensko.

Všetci ukazujú na Andreja Kisku, ktorý vraj spôsobil neúspech rokovaní, no nikto nehovorí, prečo teda nevytvoria koalíciu na záchranu menších strán aj bez neho.

Po knihe Vlada Ledeckého Počúvajte, páni z Bratislavy! už finišujeme aj s knihou Štefan Hríb, Martin Mojžiš: 30, v ktorej veľmi osobne popisujeme Slovensko od roku 1989 po dnešok.

Tridsať rokov je o tretinu dlhší čas, než mala na svoj rozvoj prvá československá republika. Masarykov a Štefánikov štát sa za tých dvadsať rokov stal symbolom demokracie a kultúry. Čím sme sa za tridsať rokov stali my?

Skutočnosť, že po všetkých hrozných odhaleniach, ktoré prinieslo vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka, neklesol Smer pod 20 percent, vyvolala údiv a do budúcnosti aj obavy. Neprávom.