„nezháša“, samozrejme, ľudí, ale zvieratá, ktoré chováme na mäso. Tie treba nejakým spôsobom zabiť. Používa sa na to elektrický prúd, prípadne iné, nie práve jemné metódy. Zvieratá na bitúnku tušia, čo ich čaká a tento stres je dnes celkom správne považovaný za nehumánny. Navyše, ak sú zvieratá v strese, vyplavujú sa im do krvi stresové hormóny, a to sa prejaví aj na kvalite mäsa. Preto sa na uspatie zvierat pred porážkou začal používať oxid uhličitý. Zvieratá sú privedené do dostatočne vysokej vzduchotesnej ohrady, do ktorej postupne napustia oxid uhličitý. Keďže je ťažší ako vzduch, udrží sa v ohrade a pod jeho vplyvom upadnú zvieratá prakticky bez stresu do bezvedomia. Až následne sú usmrtené. 

Podobným spôsobom, len v menšom, sa musia usmrcovať laboratórne zvieratá po skončení výskumu, aby sa nepredlžovalo ich utrpenie. V súčasnosti sa podobným spôsobom začínajú usmrcovať aj zvieratá používané ako krmivo pre dravce v zoologických záhradách. Teda okrem hadov, tie si aj v zajatí musia svoju korisť uloviť. Preto dostali výnimku z európskych regulácií, ktoré zakazujú dravcom v zajatí dávať živé stavovce ako krmivo.

medicína

Ak idete na laparoskopický zákrok, tiež sa nevyhnete oxidu uhličitému. Používa sa na to, aby vaše brucho trochu nafúkli a umožnili chirurgovi lepšie vidieť orgány, ktoré operuje. Oxid uhličitý sa po operácii postupne vstrebáva do krvi a vy ho normálne vydýchate. Oxid uhličitý stimuluje naše centrum dýchania, preto sa často podáva pacientom s problémami s dýchaním. Telo reaguje na zvýšený podiel oxidu uhličitého prehĺbením dýchania, zvýšením tepu a vyplavovaním alkalických látok do krvi, aby sa zabránilo zvýšenej kyslosti krvi v dôsledku väčšieho množstva rozpusteného oxidu uhličitého v nej. Podiel kyslíka a oxidu uhličitého môže byť až pol na pol, takéto zmesi sa často nazývajú carbogen.