kyslík je tretí najrozšírenejší prvok vo vesmíre, hneď po vodíku a héliu. Je súčasťou jadrovej fúzie v strede veľkých hviezd a tiež jej produktom, pokiaľ sú hviezdy dostatočne hmotné na to, aby po vodíku dokázali v jadre zapáliť aj fúziu hélia. Vo veľmi masívnych hviezdach vzniká aj ako výsledok fúzneho „horenia“ neónu. Na Zemi však vznikol inak.
V článku o dusíku sme spomínali atmosféru Zeme po stabilizácii jej povrchu a tvorbe prvých organických látok. Nukleové kyseliny, aminokyseliny a ďalšie látky viedli k vzniku prvých živých organizmov. Tie fungovali bez kyslíka, keďže na Zemi sa vo voľnej forme prakticky nenachádzal. Anaeróbne mikroorganizmy, ktoré fungovali na inom princípe ako my, produkovali kyslík ako odpadný produkt svojho metabolizmu. Podpisovali si tak vlastne svoj ortieľ smrti, pretože pre anaeróbne organizmy je kyslík jed.
Približne pred 2,4 miliardy rokov sa na Zemi odohrala takzvaná kyslíková katastrofa, pri ktorej hladina rozpusteného kyslíka v oceánoch a vzdušného kyslíka v atmosfére dosiahla také hodnoty, že väčšina anaeróbnych mikroorganizmov vyhynula. Boli však rýchlo nahradené organizmami, ktoré začali využívať kyslík na svoj metabolizmus. Ukázalo sa, že bunkové dýchanie umožňuje týmto mikroorganizmom vytvárať oveľa viac adenozíntrifosfátu, čiže bunkového paliva, ako boli schopné vytvárať anaeróbne mikroorganizmy. Všetky mnohobunkové organizmy vrátane nás ľudí sú založené práve na tomto princípe. Preto je pre nás kyslík nevyhnutnou podmienkou prežitia. Obsah kyslíka v atmosfére počas ostatných 540 miliónov rokov značne kolísal, najmenej ho bolo 15 percent, najviac až 35% percent.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.