Nedávno, 12. júla, uplynul rok odkedy svet videl prvú snímku hlbokého vesmíru zachytenú Webbovým teleskopom, ktorý nám ukázal vesmír tak, ako sme ho doposiaľ nemali šancu vidieť. Pre mňa osobne je tento teleskop demonštráciou tak obrovského vedeckého a technického poznania, až to môžeme považovať za malý zázrak.

Zmena v jeho prúdení by spôsobila veľké zmeny v globálnej klíme.

Po vzrušujúcom Apolle 11, ktoré dostalo človeka na Mesiac a Američanom vyhralo preteky vo vesmíre, záujem verejnosti, ale aj politikov vo Washingtone o vesmírny výskum drasticky poklesol. Bola s ním síce spojená prestíž, ale tiež obrovské náklady. A to v dobe, keď USA navyšovali svoje kontingenty vo Vietname a ekonomická situácia sa nezlepšovala. Technologický optimizmus šesťdesiatych rokov bol preč.

El Niño, chlapček, ale v španiečine aj Ježiško. Tak sa volá meteorologický jav, ktorý nás zrejme čaká na prelome rokov 2023 a 2024. Novinové titulky už niekde kričia o blížiacom sa pekle pre planétu a vynášajú jednoznačné a jednoduché súdy o tom, čo všetko sa určite stane a kto za to môže. Počasie a klíma sú ale veľmi zložité systémy, ktoré sa nedajú len tak beztrestne zjednodušiť. Veď posúďte sami.

Začiatkom 20. storočia patrili bakteriálne infekcie medzi najčastejšie príčiny úmrtí. Vďaka antibiotikám sa postupne vytratili z prvej desiatky. Kvôli ľudskej ľahostajnosti sa však čoskoro môžu opäť vrátiť na pódium pre víťazov.

Posledné dni sa začali Twitterom a správami šíriť rôzne vlákna a texty o superúspechu kvantového počítača od Google. Najmä bombastický titulok o tom, že úlohu, ktorá by bežnému počítaču trvala 47 rokov, kvantový počítač vyriešil za 6 sekúnd. Poďme si to teda rozobrať na drobné v ľudskej reči.

Včera sme si pripomenuli „najhlbšie výročie“ v dejinách: 23. 1. 1960 batyskaf Trieste dosadol na dno Mariánskej priekopy, čo je najhlbšie miesto na Zemi. Rekord nebol nikdy prekonaný. Pri tejto príležitosti pripomíname článok Juraja Petroviča.

Odborníci varujú, že rakúske ľadovce sa úplne roztopia najneskôr v roku 2075.

Teleskop sa pridá k Webbovmu ďalekohľadu. S misiou spolupracuje aj miliardár Elon Musk.

Výstup raketoplánu do vesmíru oznámila spoločnosť na Twitteri.