Mám rada cestovanie vlakom. Oddýchnem si a urobím prácu, ktorú som si odložila presne na také chvíle. Čítanie pracovných materiálov, príprava na pracovné stretnutia, čítanie obľúbenej knihy.

Asi nepôjde úplne o problém identity, aj keď si navrávam, že hej, ale náramne sa mi páči, keď mi hovoria vedúci.

Má se za to, že v minulosti existoval ve Spojených státech konsensus v základních otázkách zahraniční politiky. Ten se nyní hroutí – i když se to se shodou mezi pravicovými republikány a levicovými demokraty během studené války občas přehání.

Bývali časy – a nik netvrdí, že sa možno raz nevrátia –, keď boli ľudia, ktorí sa stali neprijateľnými pre nejakú spoločnosť, poslaní do vyhnanstva, na nejaký ostrov alebo niekam na perifériu, aby viac neboli v centre diania na očiach. Lenže aj tu existujú rôznosti.

Viac než 12 miliónov ľudí na celom svete stratilo zrak kvôli problémom s rohovkou a jediná liečba tohto stavu je pre mnohých v nedohľadne – a nielen doslovne. No jedna nová nádej je už tu.

Deň komiksu je za nami, komiksy sú stále tu. Ja mám na nich najradšej tú flexibilitu, tematickú a motivickú pestrosť, v rámci ktorej komiks stále existuje na jednej strane ako úplný mainstream, viac priemysel ako umenie, a na druhej ako čistá periféria, vrcholne okrajová artová záležitosť, po ktorej stále siaha len relatívne malá časť jeho potenciálnych čitateľov/divákov.

Pamätám si, ako sme pred rokmi zbierali oblečenie, spacáky, lieky a trvanlivé potraviny a potom ich kamaráti nosili dodávkami na srbsko-maďarskú hranicu do utečeneckých táborov pre ľudí, ktorí utekali z Blízkeho východu. Vtedy nás označovali slovom „slniečkari”.

Ešte pred odvolávaním Matoviča prišiel veľký aktualizačný moment z Talianska. Predčasné voľby tam priviedli k moci garnitúru skôr radikálne a extrémne pravicovú, než pravostredovú.

Ruku za to do ohňa nedám, ale „setkali“ sme sa s ním všetci do nohy. Nie úplne, samozrejme, ale každý vzhľadom na generačné a žánrové vymedzenie. Osemdesiatky, čitatelia sci-fi.

Bez ohľadu na naše preferencie je pre nás rastlinná strava hlavným zdrojom výživy, či už priamo alebo nepriamo. Rastliny za normálnych okolností získavajú energiu zo slnka, tú transformujú na cukry, čo im umožňuje rásť a produkovať plody, ktoré mnohí z nás radi konzumujú. Schopnosť fotosyntézy však nie je neobmedzená.